Slovenský hokejový útočník Tomáš Jurčo je momentálne bez angažmánu. V uplynulej sezóne absolvoval premiéru v nadnárodnej KHL, kde odohral spolu 22 zápasov za kazašský klub Barys Nur-Sultan s bilanciou päť gólov a osem asistencií. Dvadsaťdeväťročný Košičan si tiež zahral druhýkrát v kariére na ZOH, gólom a prihrávkou v siedmich dueloch pomohol slovenskej reprezentácii k zisku bronzových medailí v Pekingu.
"Sezónu hodnotím fajn. Mal som neskorý začiatok, pretože som si potreboval trochu oddýchnuť. KHL je úplne iná ako NHL a AHL. Hrá sa v nej menej fyzický hokej a keďže som už mal viaceré ťažké zranenia, mne osobne to vyhovovalo. Cítil som sa teda dobre, sezóna bola super a všetko to vyšperkoval ten olympijský bronz," zhodnotil Jurčo ročník 2021/2022 pre oficiálny web Slovenského zväzu ľadového hokeja.
Dvojnásobného víťaza Calderovho pohára trápili v ostatnom čase zdravotné problémy, pre ktoré nemôže trénovať naplno. "Vzhľadom na tie moje zranenia sa musím pripravovať individuálne a nemôžem robiť 90 percent vecí, ktoré robia iní. Potom začnem komunikovať s klubmi a siete by sme chceli s agentom rozhodiť tak v polovici augusta," vysvetlil skúsený krídelník, ktorý nevylučuje svoje zotrvanie v KHL. "Ja si to predstaviť viem. Uvidíme, ako sa vyvinie situácia s vojnou a ostatnými vecami. Osobne však nie som proti."
Účastník 231 zápasov v zámorskej NHL v kluboch Detroit Red Wings, Chicago Blackhawks, Edmonton Oilers a Vegas Golden Knights nechápe kritiku voči hráčom pôsobiacim v KHL: "Je to každého osobná vec. Ak tam niekto podpíše zmluvu, tak to neznamená, že podporuje vojnu. Hokejisti musia myslieť na svoje rodiny a deti. Potrebujeme ich zabezpečiť a jedna sezóna v KHL môže vyniesť viac ako päť sezón inde. Je to jednoducho naše povolanie. To neznamená, že podporujeme vojnu. Každý rozumný človek je proti nej, ale keď nepodpíšeme kontrakty v KHL, tak to neznamená, že by zrazu vojnu ukončili."
Odchovanec HC Košice mal veľmi úspešnú juniorskú kariéru. V zámorí sa stal dvakrát šampiónom kanadskej súťaže QMJHL s tímom Saint John Sea Dogs, v sezóne 2010/2011 sa s ním tešil aj zo zisku prestížneho Memorial Cupu. V AHL triumfoval v roku 2013 s mužstvom Grand Rapids Griffins a o šesť rokov neskôr aj s klubom Charlotte Checkers. Za Slovensko hral na MS hráčov do 18 rokov, dvoch MS juniorov aj na troch seniorských svetových šampionátoch. Olympijskú premiéru zažil v roku 2014 v ruskom Soči.
