Predstaviteľ súdu oznámil, že pojednávane, pôvodne naplánované ešte na 26. mája, je preložené na 2. augusta. Dôvod neuviedol.
Príslušníci pluku Azov celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístave Mariupoľ na juhu Ukrajiny, pripomína Reuters.
Rusko v máji oznámilo, že 2439 ukrajinských obrancov sa vzdalo po tom, ako zúfalo kládli odpor v systéme bunkrov a tunelov oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Medzi týmito osobami boli aj príslušníci pluku Azov, ktorých Moskva často označuje za neonacistov, ktorí nenávidia Rusko, píše Reuters.
Tento oddiel vznikol v roku 2014 ako krajine pravicové dobrovoľnícke milície s cieľom bojovať proti separatistom na východe Ukrajiny, ktorých podporuje Rusko. Neskôr ho začlenili do Národnej gardy Ukrajiny. Ukrajina tvrdí, že pluk zmenil svoju nacionalistickú orientáciu a v súčasnosti je apolitický.
Rusko sa však na pluk Azov zameriava v rámci svojej vojenskej operácie na Ukrajine. Príbuzní ukrajinských bojovníkov žiadajú uplatnenie ich práv na základe Ženevských konvencií z roku 1949 a Ukrajina by ich chcela vymeniť za ruských vojnových zajatcov, píše Reuters.
Ak však ruský najvyšší súd vyhlási Azov za teroristickú organizáciu, členovia pluku by mohli byť postavení pred súd. To žiadajú aj poslanci ruského parlamentu.
Za organizovanie teroristickej činnosti hrozí v Rusku až doživotný trest odňatia slobody. Účasť v takejto organizácii možno potrestať trestom väzenia v dĺžke desať až 20 rokov.
Reuters s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS dodáva, že do Ruska previezli na vyšetrovanie viac ako 1000 obrancov Mariupoľa. Ruské ministerstvo zahraničných vecí a ani väzenské úrady sa dosiaľ nevyjadrili k tomu, kde sa tieto osoby v súčasnosti nachádzajú.
Na základe tretej Ženevskej konvencie by sa s vojnovými zajatcami malo zaobchádzať ľudsky a mali by byť prepustení a vrátení do vlasti okamžite po tom, ako sa skončia boje, pripomína Reuters.
