Berlín však tvrdí, že dohoda sa už črtá. Informovala o tom agentúra AFP. "Myslím si, že ide o riadenie očakávaní (expectation management) a zasadenie celej záležitosti do historického kontextu," povedal pre AFP nemenovaný vysokopostavený zdroj z prostredia nemeckej vlády.
"Vzhľadom na historický rozmer by nebolo katastrofou, ak by sme potrebovali ešte niekoľko týždňov na prijatie dohody (o vstupe Fínska a Švédska do NATO)," dodal zdroj v kontexte členstva ďalších štátov v obrannej aliancii.
Podľa Berlína je však rozhodujúce to, že "neexistujú žiadne neprekonateľné rozpory" medzi severskými krajinami a Tureckom, uviedol nemecký predstaviteľ. V tomto kontexte nemecká vláda predpokladá, že bude možné nájsť riešenie, "ktoré zohľadní záujmy všetkých strán".
AFP pripomenula, že aliancia pôvodne očakávala, že žiadosti o vstup Fínska a Švédska do NATO budú prerokované rýchlo, pretože členské krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy chceli ukázať jednotný postoj voči Rusku, ktoré podniklo inváziu na Ukrajinu. Avšak odpor Ankary nádej na rýchle prijatie oboch krajín zahatal.
Ankara obvinila Helsinki a Štokholm z poskytovania bezpečného útočiska pre zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je Tureckom, ale aj západnými spojencami označovaná za teroristickú skupinu.
Akúkoľvek dohodu o členstve v NATO musí jednomyseľne schváliť všetkých 30 členov aliancie a v súčasnosti narastajú obavy, že Turecko by mohlo odkladať žiadosti o vstup severských krajín na neurčito, uzavrela AFP.
