Ubehlo už viac ako pol roka odvtedy, čo váš manžel navždy odišiel. Ako sa vyrovnávate s tým, že tu už nie je, a čo vám v neľahkých chvíľach najviac pomáha?
Stále mám pocit, že Meky tu s nami je. Mňa s Davidom teraz veľmi zamestnávalo dokončenie albumu Posledné veci, jeho nahrávanie v Londýne, mixovanie, klip k skladbe „Nejsi sám“ a aj krst a prezentácia albumu. Teraz sa sústreďujem na organizáciu spomienkových koncertov Tribute to Miro Žbirka 70 v Londýne (24. 9.), Bratislave (17. 10.) a v Prahe na Mekyho narodeniny 21. októbra, kde vystúpi viac ako dvadsať špičkových umelcov, čo vôbec nie je ľahké na produkciu. A práve to množstvo roboty, ktorá je spojená s Mekyho tvorbou, mi pomáha prekonávať to najhoršie obdobie.
Čo bolo najťažšie pri práci na albume Mira Žbirku Posledné veci, paradoxne, bez neho?
Myslím, že najťažšie bolo dodržať termín vydania albumu. Takmer všetko bolo naplánované už minulé leto vrátane obalu od Petra Župníka a zarezervovaného štúdia Konk, takže sme nijako netápali a vedeli sme, ako postupovať. Možno keby bol Meky pri tom, vznikli by aj nejaké problémy, lebo on bol v štúdiu taký „policajt“ a chcel mať všetko dokonalé. David to po ňom zdedil a vlastne aj on sa v tom nakoniec toľko „vŕtal“, že hotový master sme odovzdávali na úplne poslednú chvíľu, iba týždeň pred termínom krstu. Vďaka preto patrí všetkým, ktorí dokázali CD vyrobiť v takom rekordne krátkom čase. Vinyl sa práve vyrába, ten proces je dlhší a v predaji bude v septembri.
Bol Meky pohoďákom aj v súkromí? Čím Katke zaimponoval na začiatku vzťahu a ako vyzerala hudobná spolupráca otca a syna na poslednom albume? Odpovede nájdete v rozhovore v Novom Čase Nedeľa!
