TASR správy prevzala v nedeľu od agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na švajčiarske noviny Neue Zürcher Zeitung (NZZ) am Sonntag.Nemecký lekár Carl Otto von Eicken, ktorý sa špecializoval na ochorenia uší, nosových dutín a hrdla, liečil Hitlera od roku 1935 asi desať rokov a nacistický vodca u neho podstúpil niekoľko liečob.
Listy, ktoré tento lekár poslal svojmu bratrancovi, objavil Robert Doepgen - von Eickenov prapravnuk -, keď pre školský projekt prehľadával rodinný archív.
V listoch sa uvádza, že Hitler sa bál, že je vážne chorý, uvádza NZZ am Sonntag. "Ak je to niečo zlé, musím o tom vedieť," povedal Hitler von Eickenovi po ich prvej spoločnej konzultácii v máji 1935.
Podľa švajčiarskych novín je v listoch zachytené tiež to, akú vážnosť prikladal Hitler svojmu hlasu, ktorý využíval počas svojich príhovorov, keď sa snažil získať podporu pre svoj režim.
Z tohto dôvodu bola napríklad posunutá jedna operácia na odstránenie polypu, pretože von Eicken odporučil Hitlerovi, že po operácii si musí šetriť hlas. Zákrok bol preto vykonaný až po tom, čo nacistický vodca predniesol jednu zo svojich rečí.
Vo svojich listoch von Eicken podľa švajčiarskych novín nikdy nespochybnil, že lieči muža, ktorého konanie viedlo k smrti miliónov ľudí. Podľa NZZ am Sonntag sa jeden z ruských vyšetrovateľov po vojne von Eickena opýtal, prečo Hitlera nezabil, na čo lekár odpovedal: "Bol som jeho lekár, nie jeho vrah."
Za pravosť týchto listov sa zaručil britský historik Richard J Evans, ktorý sa špecializuje na nemecké dejiny. Carl Otto von Eicken zomrel v roku 1960, píše Reuters.
