Slová, ktoré trhajú srdce
František Jurka miloval ako vlastného syna, pred trištvrte rokom ho začal brať na turistiku. „Ešte pred týždňom sedel vo vysokých horách na skale, bol taký šťastný. Prešiel Veľký Kriváň, Poludňový grúň, tešil sa na ďalšie túry. Žiaľ, hory mu radosť do života vrátili a hory mu nakoniec život aj vzali,“ vraví so smútkom v hlase otčim. Nechápe, ako je možné, že on prežil, ale Jurko to šťastie nemal.
Hoci je doudieraný na nohách aj na chrbte, dal by všetko na svete, keby bol chlapec živý a tešil sa z ďalšej turistiky. Zlomený František dodáva: „Bol to skvelý človek, miloval turistiku. Hory ho dokázali tak nabiť vierou v seba samého, že úžasne vo všetkom napredoval. Ja som mal šťastie v nešťastí, jemu sa nedostalo. Čo z toho šťastia mám, keď tu nie je on?“ Telo školáka našla Horská záchranná služba Malá Fatra po dvadsiatich minútach od pádu, 80 metrov dole pod Zbojníckym chodníkom, v sutinách bez známok života.
Nešťastná mama Erika sa utiahla a prežíva veľký bôľ po boku svojho druha Františka v Belej, kde rodina strávila posledné mesiace v objatí krásnych, no zradných hôr Terchovskej doliny. Srdce puká od žiaľu aj Jurajovmu otcovi Miroslavovi (54), ktorý mal so synom krásny vzťah: „Jurko bol náš anjelik. Mal veľmi rád turistiku.“ Zlé slovo nenachádza ani na otčima Františka. „Manželkin partner ho mal rád. Nič mu nevyčítam, viem, že určite urobil všetko, aby ho zachránil,“ dodal otec.
