„Boli sme v ten deň u mojich rodičov a plánovali sme s nimi výlet do Tatier. Všetko bolo v poriadku, tešili sme sa a s tým sme si išli aj ľahnúť,“ rozpráva o osudnej noci Denisa. „Okolo desiatej hodiny v noci som počula, ako Jurko niečo hovorí, sedel na posteli a držal si ruku. Zavolala som rýchlu zdravotnú pomoc, dostal masívne krvácanie do mozgu. Môj Ďuri ostal v bdelej kóme, prvé týždne boli najťažšie, ani oči neotváral, nedávali mu žiadnu šancu,“ opisuje manželka.
Pri svojom milovanom mužovi trávila všetok voľný čas, no situáciu komplikovali pandemické opatrenia. „Zrazu som za ním nemohla chodiť, nemala som s ním žiadne spojenie, nič. On bol sám v nemocnici, tak som poprosila sestričky, aby mu dali do uši slúchadlá a prijali hovor, keď som zavolala. Ja som mu rozprávala do telefónu, aby ma aspoň počul a nejako cítil, nič viac som nemohla robiť,“ opisuje hroznú situáciu Denisa.
Po dvoch mesiacoch svojho manžela konečne uvidela. „Bol v hroznom stave, po tom čo prekonal, niet divu. Vychudnutý, bez energie, veľmi unavený. Navyše má stále tracheostómiu, sondu do žalúdka a močový katéter a ešte mal aj dekubity z preležania. Zobrala som si ho domov. Je to môj manžel, najlepší priateľ, milujem ho najviac na svete,“ prehĺta slzy milujúca žena.
Najhoršie je byť zavretý
Od tohto okamihu uplynuli už viac ako dva roky a Denisa sa snaží svojmu milovanému manželovi byť oporou, aj keď ťarcha osudu ju zrazila na kolená. „Vybrali mu kus lebečnej kosti, kvôli opuchu na mozgu, aby nebol tlak. Teraz mu ju dávali po dvoch rokoch späť, strašne sa natrápime,“ so slzami v očiach hovorí oddaná žena.
„Kým nemal zahojené dekubity, nechceli ho operovať. Ale našťastie napreduje, pomalými krokmi, ale predsa,“ dodáva Denisa. Aj malé úspechy sú v tomto prípade veľkým krokom. Nekonečne cvičenie, opatera, všetko zaberú 24 hodín denne. „Je vnímavejší a kontaktnejší, ale stále odkázaný v plnom rozsahu na pomoc. Už nepracujem, ostala som na opatrovateľskom a starám sa o Ďuriho. Nepomáha nám nikto, len občas pár kamarátov, ale finančne som na všetko sama,“ úprimne prizná Denisa.
Veľmi rada chodí s Ďurim na výlety, má to však háčik. „Potrebovali by sme auto, ktoré je veľké, aj som vyhliadla Fiat Doblo Maxi. Tam viem strčiť Ďuriho celého na vozíku. Jedna firma mi sľúbila, že mi finančne s tým pomôže, ale akosi z toho nič nebude. Sú lepšie dni a sú také, kedy všetko doľahne na mňa. Najťažšie je byť zavretý v dome,“ so slzami povie a už sa točí okolo manžela, ktorého nikdy neprestala milovať nadovšetko na svete.
