Pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1955 a neskôr sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala i na speleoterapiu (liečebná metóda, využívajúca špecifické a unikátne vlastnosti prostredia, hlavne aerosólu obsiahnutého v ovzduší podzemných priestorov, pozn. redakcie Nového Času). TASR o tom informovala hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.
Gombaseckú jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy, do jej podzemných priestorov prenikli cez Čiernu vyvieračku za pomoci výkopových prác. Jaskyňa bola pre verejnosť sprístupnená o štyri roky neskôr a v roku 1968 sa jej priestory začali využívať aj na speleoterapiu. "Na tento účel však slúžila len desať rokov, pretože priestory na speleoterapiu boli priamo na trase pre návštevníkov, čo spôsobovalo komplikácie," uviedla Bocková.
Gombasecká jaskyňa je vytvorená koróznou a eróznou činnosťou Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému. Od jaskyne Silická ľadnica ju oddeľuje doposiaľ neznámy úsek Čierneho potoka. Gombasecká jaskyňa je dlhá viac ako 3000 metrov a typické sú pre ňu najmä tenké sintrové brčká, ktoré dosahujú až trojmetrovú dĺžku.
Na rozdiel od iných slovenských jaskýň sa v Gombaseckej vyskytujú netopiere len ojedinele v jarnom období. "Pozoruhodný je však nález mnohonôžky, ktorá dĺžkou tela 26 milimetrov predstavuje doteraz najväčšieho troglobionta, teda pravého jaskynného živočícha slovenských jaskýň," dodala Bocková.
Pred Gombaseckou jaskyňou bol v roku 2021 v súvislosti so 70. výročím jej objavenia vybudovaný i nový prevádzkový objekt vo vstupnom areáli. Za posledné desaťročie jaskyňu navštívilo viac ako 112.000 turistov. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 metrov, takmer celá trasa sa však počas prehliadky prechádza dvakrát.
Gombasecká jaskyňa patrí v rámci jaskýň Slovenského a Aggteleckého krasu do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšie a najcennejšie jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu boli medzi svetové prírodné unikáty zaradené v roku 1995. Ide o cezhraničnú slovensko-maďarskú lokalitu svetového dedičstva.
