Ako v piatok v parlamente upozornil vanuatský premiér Bob Loughman, stúpajúca morská hladina a extrémne výkyvy počasia už v súčasnosti neúmerne postihujú tichomorské ostrovy vrátane súostrovia Vanuatu. "Zem je už teraz príliš horúca a nebezpečná," povedal Loughman. "Sme v nebezpečenstve už teraz, nie len v budúcnosti," dodal, pričom poukázal na dva ničivé cyklóny a rozsiahle obdobie sucha, ktoré tento región zasiahli v uplynulom desaťročí.
Vanuatskí poslanci spomínaný návrh vyhlásiť stav klimatickej núdze schválili jednomyseľne a svoj štát tým zaradili na zoznam krajín, ktoré v ostatnom času oficiálne označili klimatické zmeny za naliehavý problém, medzi nimi aj Británia, Kanada či neďaleký ostrovný štát Fidži. "Použitím slova núdza dávame najavo potrebu konať nad rámec zvyčajných reforiem," priblížil Loughman.
Zároveň povedal, že vyhlásenie stavu núdze je súčasťou "klimatickej diplomacie" jeho vlády pred nadchádzajúcim hlasovaním OSN o tom, či by Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu mal byť zodpovedný za ochranu budúcich generácií pred následkami klimatických zmien. Ako pripomína AFP, prípadné rozhodnutie ICJ nebude právne záväzné, Vanuatu však dúfa, že bude slúžiť ako základ pre budúce reformy medzinárodného práva súvisiaceho s dôsledkami klimatických zmien.
Väčšina zo spomínaných 1,2 miliardy dolárov vyčlenených pre budovanie klimatickej odolnosti Vanuatu, by mala podľa Loughmana pochádzať od darcovských krajín. Nová austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová na pracovnej návšteve Vanuatu tento týždeň avizovala, že jej vláda pomôže menším tichomorským štátom v ich boji proti klimatickým zmenám, pripomína AFP.
