"Keď sme počuli sirény prvýkrát, bolo to desivé. Je to divné, ale teraz sú pre nás normálne. Musíme byť však stále ostražití a pozorní," povedala ČTK jedna z účastníčok večierka pod holým nebom Valerija Vološynová. Ruské invázne vojská sa zo severu Ukrajiny, kde sa nachádza aj metropola Kyjev, stiahli na začiatku apríla. Teraz Rusi útočia najmä na východe krajiny.
Raketové útoky však hrozia naďalej aj v ďalších regiónoch a Kyjevom sirény znejú bežne aj niekoľkokrát denne, či už cez deň alebo uprostred noci. Mnoho ľudí na nich – aspoň na prvý pohľad – nereaguje. „Ak to bude raketa, tak vieme, čo môžeme urobiť. Napríklad tu sme ďaleko od metra a ak pobežíme, vyvoláme paniku. Musíme byť ale pozorní a sledovať, čo sa deje. počujeme nejaký zvuk, nie sme už ako predtým, že je to v pohode. Niekedy mám pocit, že musím ísť (ukryť sa)," rozpráva Vološynová, ktorá v Kyjeve vlastní salón krásy.
Na piatkovom večierku napriek leteckému poplachu zostala. Tancujúce páry sa pritom za zvuku sirén ďalej venovali svojim krokom, pohybom a partnerom. "Tanec je pre mňa ako čerstvý vzduch, meditácia. Nemám pri ňom pocit, že som v ohrození, cítim sa pohodlne," zveruje sa mladá Kyjevčanka. "Môžeme sa smiať, tancovať, objímať, čo je pre nás veľmi dôležité – nemáme pocit, že sme sami. Veľa ľudí totiž z Ukrajiny odišlo, mne tu zostala jedna kamarátka, ostatní sú niekde v Európe," dodala.
Tanec označuje za terapiu. "Niekedy si ľudia hovoria, že je to hlúpe alebo zlé, že tancujeme. Áno, môžeme sedieť a čakať, či zomrieme. Ale potrebujeme pozitívnu energiu. Musíme pokračovať v živote, v práci, snažíme sa zachrániť našu ekonomiku. Ale sme ľudia a potrebujeme niekedy odpočívať," je presvedčená Vološynová, ktorá sa podľa svojich slov donedávna budila v noci každé dve hodiny, len pred pár dňami sa začala cítiť "normálne".
