„Moja žena bola za socializmu kuchárkou v škôlke. Ja som po revolúcii podnikal s drevom. Tak som jej povedal: Vymyslím podnikanie aj tebe. A otvorili sme cukráreň so zmrzlinou,“ prezradil podnikateľ. Spolu to ťahali 25 rokov, ale manželka už dnes oddychuje a všetko ostalo na ňom, keďže nemá žiadneho zamestnanca. Kedysi, v roku 1991, u neho stál kopček zmrzliny 50 halierov, dnes zákazníci platia 50 centov. Je tridsaťnásobne drahší, ale aj tak na dnešné pomery lacnejší v porovnaní s cenami konkurencie.
„Záleží, na akom mieste ste, aký platíte nájom, a hlavne - ako postupujete pri výrobe. Je jasné, že všetko zdraželo. Ani tak nejdem do straty, aj keď zisk nie je ako kedysi. Ku mne však 31 rokov chodia rovnakí ľudia. Z milých malých dievčat sa stali mamičky, ktoré chodia so svojimi detičkami,“ hovorí zmrzlinár Ján, ktorý pri výrobe sladkej pochúťky postupuje inak ako väčšina konkurencie.
„Mnohí ju varia z balkánskych alebo talianskych práškov. Ja som za klasiku. Dávam tam vajíčka, cukor, proste všetko, ako má byť a ako sa to robilo pred 50 rokmi. Len mlieko je sušené. Doteraz používam starú frigéru na miešanie, ktorú som dokúpil od vtedajších komunálnych služieb,“ uviedol šikovný výrobca, ktorého zmrzlina má podľa zákazníkov prirodzenejšiu chuť ako u konkurencie. „Som stará škola a tak to aj ostane,“ uzavrel podnikateľ, ktorý dokonca donútil neďalekú balkánsku konkurenciu, aby znížila cenu.
