Podľa Washingtonu by tým Ankara ohrozila miestne civilné obyvateľstvo aj amerických vojakov bojujúcim proti extrémistom z tzv. Islamského štátu (IS), informovala v stredu agentúra AFP.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price to uviedol v reakcii na vyhlásenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ten v pondelok vyhlásil, že Ankara čoskoro spustí novú vojenskú ofenzívu v Sýrii, aby zaistila bezpečnosť na južných hraniciach Turecka.
Turecko chce podľa Erdogana vytvoriť pozdĺž sýrskych hraníc 30-kilometrovú "bezpečnú zónu".
"Sme hlboko znepokojení správami a diskusiou o možnej zvýšenej vojenskej aktivite v severnej Sýrii a najmä tým, aký by mala vplyv na civilné obyvateľstvo," povedal Price.
"Uznávame legitímne obavy Turecka o bezpečnosť na jeho južnej hranici. Ale akákoľvek nová ofenzíva by však ešte viac podkopala regionálnu stabilitu a ohrozila by americké jednotky, ktoré tam bojujú proti IS," dodal hovorca amerického rezortu diplomacie.
Spojené štáty sú podľa neho voči akejkoľvek novej eskalácií napätia v severnej Sýrii a podporujú zachovanie súčasných línii prímeria v oblasti.
Turecko od roku 2016 uskutočnilo tri veľké vojenské vpády do severnej Sýrie, pričom prevzalo kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami v sýrskom pohraničí. Oficiálne to zdôvodnilo potrebu eliminácie hrozby, ktorú pre bezpečnosť Turecka predstavujú milície sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). K poslednej tureckej ofenzíve došlo v októbri 2019.
Ankara považuje YPG za odnož zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, USA a EÚ zaradili na zoznam teroristických skupín. YPG zohrali dôležitú úlohu pri porážke džihádistov z IS, proti ktorým bojovali ako spojenci USA.
Erdoganovo pondelkové vyhlásenie prišlo v situácii, keď Turecko namieta proti vstupu Fínska a Švédska do NATO. Ankara svoj nesúhlas zdôvodňuje tvrdením, že oba tieto štáty poskytujú podporu strane PKK i ďalším podobných skupinám, čo Helsinki aj Štokholm popierajú.
