Ďalšou hrozbou pre svet sú opičie kiahne, nepredstavujú však takú hrozbu ako SARS-CoV-2, keďže prenos vírusu prebieha iba veľmi tesným fyzickým kontaktom. Pokiaľ sa nakazený izoluje, nemá šancu vírus šíriť ďalej. Riziko nákazy širšej verejnosti je podľa odborníkov nízke. Napriek tomu je znepokojujúce, prečo sa inak vzácny africký vírus začal šíriť v krajinách Európy, Severnej Ameriky a západnej časti Ázie.
Vírus opičích kiahní nemá tendenciu sa ľahko šíriť medzi ľuďmi a choroba je zvyčajne mierna. Belgicko sa v piatok stalo prvou krajinou, ktorá vyhlásila trojtýždňovú karanténu pre nakazené osoby.
„Samozrejme, že pandémia COVID-19 nie je jedinou krízou v našom svete. Zatiaľ čo tu spolu hovoríme, naši kolegovia po celom svete reagujú na prepuknutie eboly v Demokratickej republike Kongo, na opičie kiahne, hepatitídu neznámej príčiny a na komplexné humanitárne krízy v Afganistane, Etiópii, Somálsku, Južnom Sudáne, Sýrii, na Ukrajine a v Jemene. Čelíme hrozivej kombinácii chorôb, sucha, hladomoru a vojen, podporovaných zmenou klímy, nespravodlivosťou a geopolitickou rivalitou,“ uviedol šéf WHO doktor Ghebreyesus.
Potom, čo bolo ohnisko opičích kiahní identifikované vo Veľkej Británii, objavil sa vírus aj u ďalších pacientov po celej Európe, a to v Španielsku, Portugalsku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Taliansku a Švédsku, ktoré všetky potvrdili prípady. V nedeľu boli potvrdené ďalšie prípady v Rakúsku a Švajčiarsku.
