Ide o uznesenie, ktoré prijali na mimoriadnom stretnutí výboru. Ministrovi výbor odporúča prinavrátiť danú hodinu cez fixáciu disponibilnej hodiny. Splnomocnenec podotkol, že školy majú dve hodiny telesnej výchovy od roku 2008.
Kučera poukázal na štatistiky, z ktorých vyplýva, že pre 30 percent detí predstavuje hodina telesnej výchovy jediný pohyb. „Motorický vývin klesá a, naopak, obezita a cukrovka stúpajú. Žijeme dobu elektroniky, tabletov, smartfónov a sedavého spôsobu života,“ zhodnotil a dodal, že na zdraví detí aj dospelých sa podpísali dva roky pandémie. Preto považuje tému prinavrátenia tretej hodiny telesnej výchovy za viac ako aktuálnu. Zdôraznil, že aj odborníci sa zasadzujú za to, aby sa na školy čo najskôr prinavrátila tretia hodina telesnej a športovej hodiny a aj za zavedenie ďalších dvoch hodín na pohybové aktivity. Splnomocnenec má aj stanoviská Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR.
Gröhling reagoval, že školy majú aj v súčasnosti možnosť využiť disponibilnú hodinu na tretiu hodinu telesnej a pohybovej výchovy. Rozhoduje o tom totiž riaditeľ školy. Odbor komunikácie a marketingu doplnil, že tri hodiny telesnej výchovy boli naposledy v rokoch 2003 až 2008, a to iba na prvom stupni základných škôl. Navyše, v štátnom vzdelávacom programe pre základné školy je od roku 2015 uvedené, že pokiaľ majú školy vytvorené možnosti, majú využiť voliteľné hodiny na navýšenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy o minimálne jednu vyučovaciu hodinu v každom ročníku. Toto má byť zachované aj v novom štátnom vzdelávacom programe.
Pri rozhodovaní o počte hodín pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a predmety je podľa rezortu potrebné zohľadňovať aj dostatočné priestorové a personálne kapacity. „V prvom rade však musíme doriešiť chýbajúcu infraštruktúru. Takmer tretina škôl nemá vyhovujúce priestorové podmienky na to, aby mohli mať plnohodnotné vyučovanie telesnej a pohybovej výchovy. Buď im športoviská úplne chýbajú, alebo sú v nevyhovujúcom stave,“ povedal minister. Zároveň podotkol, že samotnej kvalite vyučovania TV sa dnes venuje projekt Moduly, cez ktorý sa môžu žiaci na prvom stupni učiť telesnú výchovu oveľa zaujímavejším spôsobom. Žiakom sa cez ne vštepuje základ vzťahu k športu, k pohybu a zdravej životospráve. Šéf rezortu vníma, že na tom by mali robiť najskôr, predtým, než nadiktujú školám, čo majú robiť.
Ministerstvo za dôležitý faktor pre zvyšovanie kvality vyučovania považuje kvalifikovanosť výučby telesnej a športovej výchovy. Dodalo, že školy dlhodobo zápasia s nedostatkom učiteľov. Zároveň zdôraznilo, že bez učiteľov kvalitné vyučovanie akéhokoľvek predmetu, zvlášť telesnej a športovej výchovy, ktorá kladie na učiteľov špecifické požiadavky, nie je možná. „Navýšenie počtu hodín by tak školám, ktoré zápasia s nedostatočným priestorovým a materiálnym vybavením, ako aj s personálnym zabezpečením spôsobila viac problémov ako reálneho prínosu pre žiakov,“ konštatovalo. V rámci prebiehajúcej kurikulárnej reformy základného vzdelávania vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb však robí ministerstvo a Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) viaceré zmeny zamerané najmä na rozvoj pohybových spôsobilostí žiakov v základných školách. Dôležitou podporou pre zdravý telesný rozvoj žiakov bude aj koncept takzvanej aktívnej školy.
Téma navyšovania počtu hodín je podľa rezortu školstva aktuálna pre takmer všetky vzdelávacie oblasti. Riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová priblížila, že okrem vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb zvýšenie počtu vyučovacích hodín v základných školách požadujú odborníci aj vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, ktorá zastrešuje predmety ako dejepis, občianska náuka a geografia, etická a náboženská výchova, vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, ako aj Človek a svet práce.
„Zástupcovia zamestnávateľov nám adresovali požiadavku na navýšenie počtu hodín informatiky, časť odbornej verejnosti zasa odporúča zvýšenie časovej dotácie pre cudzie jazyky. Hoci si uvedomujeme význam každého z uvedených predmetov, je zrejmé, že pokiaľ nechceme zásadne zvýšiť celkový počet hodín, ktoré žiaci základných škôl trávia v školách, nie je možné tieto požiadavky zohľadniť,“ objasnila. Hapalová podčiarkla, že zvyšovanie kvality vzdelávania v konkrétnej oblasti nie je možné zredukovať iba na vyšší počet hodín v rámcovom učebnom pláne. Podstatnejšie ako vysoký počet hodín je podľa nej kvalitné odborné vyučovanie, využívajúce rozmanité formy, metódy a prostriedky, reagujúce na potreby žiakov a rešpektujúce ich záujmy.
