Pri príležitosti tohtoročného 80. výročia Stodolovho úmrtia položila veniec k jeho buste v budove Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH). Stodola je autorom slávneho diela Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov). Patril k autoritám v teórii a stavbe parných a plynových turbín. Jeho konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj na mnoho rokov dopredu.
Vedec Stodola začal študovať techniku a strojné inžinierstvo v roku 1876 v Budapešti, odkiaľ v roku 1877 prešiel na univerzitu v Zürichu. Pokračoval v štúdiu v Berlíne a na parížskej Sorbonne.
V roku 1892 prijal Stodola ponuku prednášať na univerzite v Zürichu, kde založil strojné laboratórium. Postupne sa stalo jedným z najuznávanejších v Európe. Na univerzite prednášal Stodola 37 rokov. Medzi jeho poslucháčov patril aj budúci autor teórie relativity Albert Einstein.
Vo funkcii vedúceho Katedry stavby strojov sa Aurel Stodola venoval vtedy novému odboru parných turbín a plynových (spaľovacích) turbín. Predvídal nesmierny rozvoj a využitie týchto tepelných strojov tak presne, že jeho teoretické štúdie a matematické výpočty sú aktuálne dodnes.
Nové konštrukčné či technické vylepšenia pretavil Stodola aj do oblasti zdravotníctva. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy.
Stodola zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho pôvodne aj pochovali. Jeho telesné pozostatky v roku 1989 aj s manželkinými previezli a slávnostne pochovali v Liptovskom Mikuláši.
