Do finálového stretnutia zasiahli aj dvaja slovenskí hráči, Michal Tomič (23) a Patrik Šimko (30). Mladší z dvojice odohral celý druhý polčas a skúsenejší Šimko zasiahol do hry v nadstavenom čase. Keď sa v sedemdesiatej minúte začal rozcvičovať, stal sa svedkom bizarnej situácie, pri ktorej ťažkoodenci s rozzúrenými psami obsadili priestor pred oboma striedačkami. Na moment sa zdalo, že zápas dohrajú psy a nie hráči.
Patrik Šimko, ktorý pôsobí v Slovácku už deviatu sezónu sa spolu s ostatnými náhradníkmi začal pri postrannej čiare rozcvičovať, keď tom momente pred obe striedačky nabehli ťažkoodenci so štekajúcimi psami a ich brechot prehlušil aj pokriky fanúšikov.
"Boli sme z toho trochu prekvapení, lebo nikto nečakal, že k takej situácii dôjde. Na chvíľu sa prestalo hrať a nám náhradníkom sa zúžil priestor na rozcvičku. Ale v konečnom dôsledku nám to napokon nevadilo. V tom čase sme viedli 3:1 a každé prerušenie hry hralo v náš prospech," povedal pre Nový Čas Patrik Šimko, ktorý si po deviatich rokoch pôsobenia v Slovácku konečne mohol siahnuť na trofej.
To, čo sa nepodarilo dlhé roky jemu, zvládol už vo svojej druhej sezóne ďalší Slovák, Michal Tomič. Ten nastúpil do druhého polčasu, keď na pravej strane obrany nahradil zraneného dvojgólového strelca Petra Reinberka.
"Ja som nastupoval s defenzívnejšími úlohami. Viedli sme 3:1 a v prvom rade som si to chcel ubrániť, aby sme prípadným druhým gólom nedostali Spartu na koňa. Musím však priznať, že druhý polčas mi pripadala odovzdaná," vyjadril sa obranca Slovácka, pre ktorého je zisk Českého pohára najväčším úspechom v kariére.
"V drese Žiliny som odohral neúspešné finále proti Trnave, takže som rád, že tentoraz som bol úspešnejší. Navždy sme sa zapísali do histórie tohto regiónu a poďla toho aj chalani oslavovali. Najprv na štadióne, potom na námestí s fanúšikmi a nakoniec na spoločnom posedení. Slivovica, víno a pivo tiekli potokom, ale ja som už na druhý deň odchádzal na dovolenku, takže ja som oslavoval striedmo," dodal s úsmevom Michal Tomič.
