- V rámci zmluvy podpísanej v roku 1948 fínski lídri pod tlakom Moskvy súhlasili, že sa Fínsko nepripojí k žiadnemu politickému či ekonomickému bloku. Pre tento fínsky postoj sa vžil termín fínizácie. Následkom toho Fínsko odmietlo Marshallov plán, ktorý vytvorili Američania na obnovu vojnou poničenej Európy, a tiež sa nestalo súčasťou NATO. Krajina sa síce nestala jedným zo satelitných štátov vtedajšieho ZSSR, ale jej zahraničná a obranná politika bola stále pod dohľadom Moskvy.
- Po páde Sovietskeho zväzu vstúpilo Fínsko spolu so Švédskom v roku 1994 do programu NATO Partnerstvo pre mier a v roku 1997 sa obe krajiny pripojili k Euroatlantickej rade partnerstva (EAPC) združujúcej všetkých spojencov a partnerské krajiny NATO v euroatlantickom priestore. Stali sa tak jednými z najaktívnejších partnerov NATO, zúčastnili sa misií vedených aliancií na Balkáne, v Afganistane a v Iraku, ako aj mnohých spoločných vojenských cvičení. Rusko nedávno varovalo, že ak Fínsko a Švédsko vstúpia do NATO, rozmiestnia vo svojej pobaltskej enkláve Kaliningradu jadrové a hypersonické zbrane.
- Fínsko má podľa vojenských analytikov moderné a kompetentné ozbrojené zložky. Na obranu vynakladá štyri až päť percent svojho HDP. Armáda krajiny s 5,5 milióna obyvateľmi môže mať v prípade vojny až 180.000 bojaschopných vojakov (výcvik ale má vyše pol milióna ďalších obyvateľov), čo je v rámci EÚ výnimočný počet. Bežné počty sú však oveľa nižšie - profesionálna armáda má zhruba 3600 vojakov, k tomu je každoročne povolaných na 18.400 mladých Fínov (z toho je tisícka žien-dobrovoľníkov) k povinnej základnej službe a rovnaký počet rezervistov prechádza cvičením. S arzenálom 700 húfníc, 700 ťažkých mínometov a 100 raketometov má Fínsko podľa miestnej tlače najväčšiu delostreleckú kapacitu v západnej Európe. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu oznámilo Fínsko spoločne so Švédskom výrazné zvýšenie výdavkov na obranu.
