Pri príležitosti 77. výročia konca druhej svetovej vojny sa na Červenom námestí v Moskve konala tradičná vojenská prehliadka, ktorá býva demonštráciou sily Ruskej federácie. Pri tejto príležitosti sa očakával zásadný Putinov prejav. Ruskému vodcovi však akoby chýbalo sebavedomie, ktoré predviedol v reči pred napadnutím Ukrajiny vo februári tohto roku, keď si myslel, že do troch dní dobyje Kyjev. Putin teraz v prejave vyhlásil, že ruská vojenská operácia bola správnym rozhodnutím.
Spomínal na hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny a vysvetľoval dôvody invázie do Donbasu. Medzi vojakmi zhromaždenými na Červenom námestí boli aj účastníci samotnej vojny. O nich Putin vo svojom prejave povedal, že „bojujú za ľudí v Donbase, za bezpečnosť vlasti“. Rusko však Putin podľa analytikov staval do pozície obete, a nie víťaza nejakej veľkej vojny. Tisíckam príslušníkov armády na námestí Putin počas 15 minút povedal, že ruské sily pokračujú v „boji proti nacizmu“, a zdôraznil, že je dôležité „urobiť všetko pre to, aby sa hrôza globálnej vojny neopakovala“.
Ani raz však nespomenul Ukrajinu či Mariupoľ, ktorý síce Rusi zničili, ale v jeho útrobách sa nachádzajú ukrajinskí vojaci. Moskva podľa neho napriek všetkým nezhodám v medzinárodných vzťahoch „vždy presadzovala vytvorenie systému rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti“ a ponúkala západným krajinám „dohodu o bezpečnostných zárukách“. Snahy Ruska o kompromis v bezpečnostných otázkach boli však podľa Putinových vyjadrení márne. V praxi Putin ešte pred pol rokom žiadal, aby sa svet vrátil do čias spred roka 1997, čo by znamenalo napríklad koniec Slovenska v NATO.
Putin tvrdil, že ich Aliancia ohrozovala na hraniciach, a preto preventívne odmietli agresiu. „Krajiny NATO sa nechystali zaútočiť na Rusko. Ukrajina neplánovala zaútočiť na Krym. Ruská armáda zomiera nie pri obrane svojej krajiny, ale pri snahe okupovať inú. Neboli žiadne racionálne dôvody na túto vojnu okrem ruských chorých imperiálnych ambícií,“ odpovedal mu Mychajlo Podoľak, poradca Volodymyra Zelenského.
