Slovensko má okrem iného aj rezervu v objeme asi 500 miliónov kubických metrov (m3), ktorá je určená len pre domácnosti a kritickú infraštruktúru, takže domácnosti nemusia mať obavy o dodávky plynu, uviedol pre TASR výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.
"Z pohľadu infraštruktúry bude dôležité, že sa dokončí slovensko-poľský plynovodný prepoj, ktorý pre Slovensko otvorí možnosť dodávok zo severu Európy z LNG terminálu Swinoujscie a pre nórsky plyn," pripomenul Kvasňovský. Ďalších 500 miliónov m3 zemného plynu, čo je približne desatina celkovej spotreby Slovenska, by podľa šéfa SPNZ mohla v nasledujúcich mesiacoch prísť na Slovensko z oblasti Stredomoria, kde by mali zakotviť tankery so skvapalneným plynom pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
K diverzifikácii zdrojov zemného plynu môžu prispieť aj možné priame dodávky z oblasti Severného mora, ale aj rozvoj vlastnej ťažby plynu, ktorá by mohla pri využití dostupných ložísk v časovom horizonte troch až štyroch rokov dosiahnuť tiež okolo 500 miliónov m3 ročne. Takisto je dôležité rozvíjať výrobu biometánu a vodíka, ktoré majú potenciál ozeleniť plynárenstvo. "Práve na biometánové projekty sa mali v tomto roku začať čerpať financie z plánu obnovy, čo jednoznačne vítame," dodal Kvasňovský.
Dodávky ruského zemného plynu na Slovensko zatiaľ pokračujú bez prerušenia, no ruský plynárenský podnik Gazprom už zastavil dodávky do Poľska a Bulharska, ktoré odmietli zaplatiť za plyn v rubľoch. Podobnú pozíciu zastáva väčšina štátov EÚ vrátane Slovenska.
