Jediná, kto sa o hrob namiesto pozostalých stará, je dôchodkyňa Eva Križanová (78). Miesto posledného odpočinku jednej z najznámejších osobností literárnych dejín Slovenska by podľa nej malo vyzerať oveľa dôstojnejšie. Stav pietneho miesta rieši už Marianum - Pohrebníctvo mesta Bratislavy i samotná mestská časť.
Dominik Tatarka sa preslávil ako prozaik, esejista i publicista. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku každoročne udeľuje cenu za výnimočné literárne dielo, ktorá nesie jeho meno. Napriek tomu sa o jeho hrob už roky pozostalí poriadne nestarajú a jediná osoba, ktorá hrob na Martinskom cintoríne v Ružinove aspoň občas upraví, je pani Eva Križanová (78), dôchodkyňa z Lamača.
„Je stále vo veľmi zlom stave. Starám sa oň už roky iba ja. S mojím známym ho dvakrát do roka očistíme od suchej výzdoby - po zime a pred sviatkom zosnulých. Tatarka má syna aj dcéru, no tí sa o hrob nezaujímajú,“ vysvetľuje pani Eva. Prvýkrát si hrob všimla na začiatku 90. rokov a už vtedy podľa nej vyzeral úboho. Viackrát na tento problém upozornila mestskú časť, magistrát a aj mestskú pohrebnú službu Marianum. „Moje upozornenia sú však nevypočuté, a často končia iba ozdobným vencom,“ sťažuje sa čiperná dôchodkyňa.
Za hrob niekto platí
Hrob slávneho spisovateľa je momentálne v havarijnom stave. Drevený kríž je vyvalený, chabo opretý o ozdobný kamenný pomník. Hlinené pokrytie je nedostatočné. „Je to desivé,“ povedala Helena (87), ktorá má obďaleč pochovaného manžela, a vždy, keď ide okolo, len krúti hlavou. Súhlasí s ňou aj Eva. „Je to veľká hanba pre slovenský národ, ktorý má byť vraj kultúrny a vzdelaný,“ kriticky dodala pani Križanová.
Na katastrofálny stav miesta posledného odpočinku sme sa spýtali mestskej časti. „Pán Tatarka má dedičov, resp. niekoho, kto za hrob platí, teda by sa oň mal aj starať,“ povedala nám Adela Vavrušová z komunikačného oddelenia. Zároveň pripomenula, že starostlivosť o cintoríny spadá pod mestské pohrebníctvo Marianum. To sa však obhajuje tým, že jeho úlohou je starať sa najmä o verejné priestory na cintoríne, nie o samotné hroby.
„Za účelom zabezpečenia nápravy sme kontaktovali nájomcu hrobového miesta, v ktorom je pochovaný zosnulý spisovateľ - pán Dominik Tatarka, aby sa postaral o údržbu tohto hrobu. Radi by sme dodali, že Marianum bolo v minulosti súčinné pri údržbe, resp. pri osadení nového kríža na predmetnom hrobovom mieste,“ informovala Katarína Šemberová, vedúca oddelenia komunikácie. Nový Čas kvôli stavu miesta posledného odpočinku D. Tatarku kontaktoval aj ministerstvo kultúry, no do uzávierky sa nevyjadrilo.
Kto bol Dominik Tatarka
Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť. Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania. Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schematizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje tak svoje osobné zážitky, ako aj snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských a individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa aj prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.
