Asi tak hodnotí ohlásenú pomoc troch koaličných strán ekonóm a bývalý riaditeľ odboru výskumu v NBS Martin Šuster, ktorý v súčasnosti pôsobí aj v tíme plánu obnovy na Úrade vlády. V rozhovore pripomína, že ohrození sú dôchodcovia či najnižšie sociálne skupiny, ktoré zdražovanie pociťujú najviac.
Vláda predstavila balík sociálnych opatrení, ktorý má kompenzovať zdražovanie potravín a zvýšenie cien energií. Sú navrhované prídavky a príspevky dostatočné?
- Ťažko povedať, pretože na jednej strane je to pomerne nákladný balík, ale na druhej strane mnohé skupiny dostanú iba 100 eur, čo zjavne nestačí na to, aby to čo len čiastočne vykompenzovalo vyššie životné náklady.
Príspevok sa napríklad netýka väčšiny dôchodcov, ktorí sú tiež ovplyvnení infláciou.
- Očakávame, že dôchodky sa budú valorizovať k 1. januáru o 8 až 10 %, čiže to by bolo prilepšenie k priemernému dôchodku okolo 50 eur, ale každý mesiac. Lepšie by bolo, keby sa teda valorizácia dôchodkov urobila teraz hneď od mája, a nie až od januára budúceho roka, dôchodcovia by dostávali povedzme už osem mesiacov každý mesiac 50 eur navyše. A namiesto toho dostane časť z nich jednorazovo 100 eur.
Objavila sa kritika, že vláda sa zamerala na rodiny s deťmi, a starší ľudia a bezdetné páry sú z pomoci vynechané. Je to v poriadku?
- Nedá sa zase pomáhať úplne každému, lebo zdražovanie je významný šok zvonku a ako celá krajina sme o niečo chudobnejší. Nedá sa to nijako vymyslieť, aby sa všetci zrazu mali rovnako dobre. Takže musíme sa sústrediť naozaj na tie najzraniteľnejšie skupiny a napríklad zamestnaný človek ako ja by nemal dostať nič. A aj tak, pretože mám dve deti, niečo dostanem. Komu by sme mali kompenzovať zvýšené náklady, to sú naozaj ľudia, ktorí sú v sociálnej sieti alebo sú blízko hranice sociálnej siete, a potom tiež dôchodcovia, lebo tí sa nevedia inak prispôsobiť.
Dajú sa kritériá pomoci nastaviť tak, aby boli ľudia, ktorí pomoc naozaj potrebujú, zachytení?
- Vieme, kto dostáva sociálne dávky, takže prirodzené by bolo zvýšiť životné minimum a zvýšiť v zásade všetky sociálne dávky, možno okrem detských prídavkov, a tiež zvýšiť dôchodky. Dnes tu namiesto toho máme plejádu 100-eurových jednorazových dávok. Vládna pomoc nie je úplne v tom istom rozsahu, ako hovorím ja, ale je to podobné. Len potom je tam veľká skupina daňových zvýhodnení všetkých, ktorí majú deti, čo je pomerne drahé opatrenie a už sa to netýka celkom len ľudí, ktorí sú v nejakom väčšom riziku núdze.
Ako by ste vy zvolili kritériá pre sociálne opatrenia, aby boli aj spravodlivé a aby aj nezmyselne nezaťažili štátny rozpočet?
- Podľa mňa systematickým riešením by malo byť zlepšenie valorizačného mechanizmu dôchodkov, aby sme nemali takú obrovskú medzeru medzi tým, keď sa zvýšia ceny a keď sa valorizujú dôchodky, teraz je to 9 mesiacov. Toto sa dá skrátiť na 2 až 3 mesiace a okrem toho sa dá spraviť mimoriadna valorizácia ešte v polroku. Pokojne sme teraz mohli mať mimoriadnu valorizáciu od júna, kde by sa zvýšili dôchodky o infláciu, o ktorej už vieme. Potom všetky sociálne dávky, ktoré sa viažu na životné minimum. Životné minimum sa valorizuje vždy od 1. júna. Lebo inak, ak pôjdeme podľa súčasného vzorca, životné minimum sa bude asi valorizovať o tri percentá menej, ako bude inflácia, takže všetky sociálne dávky v skutočnosti ani nedobehnú infláciu, ktorú budeme mať tento rok.
