Titanic bol vybavený na tú dobu špičkovými technológiami, ktorú predstavovali elektrické výťahy, kompletné elektrické osvetlenie či dve rádiové stanice. Vrak lode, ktorá bola v prevádzke len štyri dni, 16 hodín a 6 minút, leží dodnes na dne Atlantiku.
Stavba zaoceánskeho parníka sa začala 31. marca 1909 v prístave Belfast v Severnom Írsku. Vznikol na objednávku spoločnosti White Star Line v lodeniciach firmy Harland and Wolff, ktorá bola začiatkom 20. storočia najväčšou spoločnosťou na stavbu lodí.
Titanic mal prevážať cestujúcich a poštu medzi Európou a Severnou Amerikou. Po vyše dvoch rokoch stavebných prác nastal 31. mája 1911 slávnostný okamih: za prítomnosti približne 100.000 divákov bola loď spustená na severoírsku rieku Lagan.
Pri udalosti došlo k smrteľnému zraneniu jedného z robotníkov, na ktorého spadol obrovský kus dreva, ktorý bol súčasťou podpornej konštrukcie. Plavidlo nebolo ale ani zďaleka dokončené, a tak sa ďalšie mesiace tisíce robotníkov venovali stavbe lodných palúb, výstavbe honosných interiérov a inštalácii 29 obrovských kotlov, ktoré mali poháňať dva hlavné parné stroje.
Trup Titanicu bol pre bezpečnosť rozdelený na 16 vodotesných komôr oddelených vodotesnými dverami, ktoré sa automaticky uzatvorili v prípade naberania vody. Tento systém mal byť pre Titanic známkou vysokej bezpečnosti a umocňoval predstavu o nepotopiteľnosti plavidla.
