Kedy ste sa začali prvýkrát reálne pohrávať s myšlienkou dať sa operovať?
Celý život som tú možnosť vytesňovala, aj keď som vedela, že je to jediné, čo moju chybne vyvinutú tvár napraví. To môj čeľusťový ortopéd totiž zistil už v mojom detstve. Môj problém sa nedal riešiť strojčekom, príroda jednoducho v mojom prípade nedotiahla svoju prácu dokonca, nedorobila kosť. Úplne zlomový bol jeden moment v októbri 2021, keď ma navštívili mama s bratom a mamina ma omylom odfotila zboku. Bola to len momentka, ktorú mama o chvíľu zmazala, ale ja som sa zhrozila. To naozaj vyzerám TAKTO? Je to až také zlé? Veď ja fakt nemám bradu! A vtedy som si spomenula na jedného fenomenálneho čeľusťového chirurga, ktorý mi pred dvoma rokmi vytiahol dva komplikované zuby múdrosti ako z masla. Vtedy som v jeho čakárni videla leták, že vie chirurgicky posúvať tvárové kosti a riešiť tak tvárové anomálie. Deň po tej maminej momentke som mu zavolala a objednala sa na konzultáciu.
Operačná metóda je veľmi mladá, nebáli ste sa ju podstúpiť?
Každá operácia čeľuste, nie len tá moja, je neporovnateľná so všeobecne známymi „beauty“ operáciami, je to zásadný zásah do kostnej štruktúry tváre. Desila som sa aj odberu kosti z mojej panvy. Od novembra 2021, keď som šla na prvú konzultáciu, až do 13. januára 2022 som sa na tú operáciu psychicky pripravovala. Študovala som všetko, čo sa dalo, postupne som si kupovala pomôcky nutné na „prežitie“ doma po zákroku. To mi dávalo pocit kontroly. Jasné, že som sa veľmi bála a bálo sa o mňa aj moje okolie. Od chlapov dvakrát takých ako ja, som počúvala, že na toto by v živote nenašli odvahu a že som drsná. (smiech). Ale niečo vo mne sa zlomilo, spravila som to rozhodnutie a napriek strachu už pre mňa nebolo cesty späť.
Rozhodli ste sa pre tento drastický zákrok čisto zo zdravotných dôvodov, alebo bolo za tým viac estetično?
Bola to kombinácia oboch. Zrazu sa začali napĺňať varovania môjho detského zubára spred 30 rokov. On to všetko predpovedal: za posledné dva roky som si všimla, že mi povoľuje koža pod bradou, to sa môže stať, keď čeľusť neposkytuje oporu koži. Túžila som dýchať nosom, ale vzduch si stále hľadal cestu cez moje permanentne pootvorené ústa. Lebo keď vám chýba centimeter sánky, tak ústa proste nedovriete. Stále viac ma bolela spodná pera, ktorú som znásilňovala. Toto všetko sa skrížilo s túžbou mať normálnejšie proporcie v tvári.
