Mladšia zo sestier Anka priznala, že chcela robiť s deťmi v škôlke, no z náboženských dôvodov ju neprijali. „Ocitla som sa na zdravotníckej škole, zmaturovala a mala to šťastie, že sa otvárala košická nemocnica. Nastúpila som v podstate do holej stavby, pričom v jednej časti ešte neboli ani okná. Postupne pribúdali sestry na našej klinike. Na obedy sme chodili stavbárskym výťahom a schody boli len drevené, pričom sme kráčali s jednou baterkou aj štyridsiati. To boli zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem,“ vraví s úsmevom Anka, ktorá rada záhradkárči a venuje sa turistike.
Obe obetavé ženy sa zhodli, že práca je pre nich druhým domovom. „Také vlastnoručne postavené hniezdo. Všetko robíme s úsmevom a snažíme sa o to, aby pacienti vyzdraveli a tiež sa tešili zo života,“ dodali spoločne. A ako sa dá vydržať tak dlho na jednom pracovisku? „Musí vás to baviť, keď sa svojmu povolaniu venujete nielen osem hodín denne, ale aj sviatok-piatok. Pamätáme si, ako sme po nočnej zostávali v robote aj ďalšie dve-tri hodiny... Hoci nám už aj osiveli vlasy, spomíname len na krásne časy,“ zakončí Gitka.
Mária (65): Mnohé detisom priviedla na svet
Mária Kalmanová (65) je zdravotná sestra vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch už od roku 1977 a svoje povolanie miluje. „Mali sme blízku známu, ktorá bola pôrodnou asistentkou. V tom čase, keď som sa narodila, sa rodilo aj v domácom prostredí. I ja sama som narodená doma. Babka, tak sme volali našu známu pôrodnú asistentku, ktorá mňa i moju sestru poučila o tom, ako sa začne obdobie našej ženskosti, bola veľmi láskavá,“ spomína na to, ako sa rozhodla stať zdravotnou sestrou na gynekológii.
