Informovalo o tom tlačové oddelenie envirorezortu. V novej európskej stratégii biodiverzity 2030 sa členské štáty Európskej únie (EÚ), teda aj Slovensko, zaviazali zabezpečiť podiel chránených území na 30 percent výmery súše v Únii. Z toho tretina, desať percent, majú tvoriť chránené územia s prísnou ochranou, tvrdí envirorezort. Výmeru prísne chránených území požaduje aj občianska petícia Za lepšiu ochranu prírody.
MŽP poukazuje, že rozširovanie bezzásahových území je dôležité pre zachovanie biodiverzity. V tomto prípade však nejde len o ochranu rastlín a živočíchov. "Bezzásahové územia majú veľký význam pre vodozádržnú schopnosť krajiny a súčasne sú významným klimatickým opatrením, o rekreačnom a turistickom potenciáli takýchto území ani nehovoriac," skonštatoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Skutočná ochrana prírody a zastavenie ničenia biodiverzity je podľa neho celosvetovou výzvou. Ľudstvo má ešte šancu zvrátiť ničivé dôsledky klimatickej krízy. "Hlas vyše 100.000 občanov, ktorí podpísali petíciu a podporujú skutočnú ochranu slovenskej prírody, je pre nás dôležitý a má našu podporu a vďaku. Pomáha nám presadzovať verejný záujem a chrániť prírodné bohatstvo Slovenska," poznamenal Budaj.
Petíciu do parlamentu predložilo Lesoochranárske zoskupenie VLK v októbri minulého roka. Združenie v petícii požadovalo zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva. Navrhuje územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmeru prísne chránených území požaduje petícia stanoviť minimálne na desať percent rozlohy SR do roku 2030. Aktivisti ďalej žiadali umožniť pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených oblastiach.
