TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. EÚ diskutovala o zvýšení nezávislosti vo viacerých strategických oblastiach od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, ktorá narušila dodávateľské reťazce a spôsobila napríklad nedostatok čipov. Vojna na Ukrajine túto nevyhnutnosť ešte zdôraznila, keďže EÚ sa bude musieť odstrihnúť od ruského plynu, ropy, uhlia a ďalších komodít, či nájsť alternatívnych dodávateľov pšenice.
"V kontexte tejto krízy vidíme, že naše potraviny, energia, obrana sú všetko záležitosti našej suverenity," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron po samite lídrov EÚ vo Versailles. "Chceme zostať otvorení svetu, chceme si vyberať svojich partnerov, ale nesmieme byť od nich závislí," dodal Macron.
Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Layenová uviedla, že EK do polovice mája predloží plán postupného znižovania závislosti od ruského plynu, ropy a uhlia. V rámci prípravy na budúcu zimu sa plánuje koordinácia aktuálne fragmentovanej siete zásobníkov. Dodala, že v budúcnosti zásobníky budú musieť byť každý rok do 1. októbra naplnené minimálne na 90 %.
V spoločnej deklarácii, na ktorej sa dohodli lídri EÚ, sa uvádza, že únia zníži svoju závislosť od dovozu kritických surovín prostredníctvom strategických partnerstiev, hromadením zásob, recykláciou a efektívnosťou zdrojov. EÚ tiež chce vybudovať vlastné závody na výrobu polovodičov a do roku 2030 zdvojnásobiť svoj podiel na globálnom trhu na 20 %. EÚ aktuálne nakupuje polovodiče predovšetkým z USA a Taiwanu.
EÚ plánuje takisto zvýšenie výroby liečiv rovnako ako investície do výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva a digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia, rozvoja cloudovej infraštruktúry a 5G sietí a do podpory potravinovej sebestačnosti. Lídri by tieto politiky chceli financovať prostredníctvom európskych aj národných rozpočtov, pričom prostriedky verejného sektora by sa mali použiť na prilákanie oveľa vyšších súkromných investícií. Takisto pritom chcú využívať Európsku investičnú banku (EIB).
