28. februára a 3. marca si sadli za rokovací stôl delegácie oboch bojujúcich strán. Obe strany dosiahli aspoň niečo, dohodu o spoločnom zabezpečení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov. Budú rozhovory riešenie konfliktu? O tom, či aj v takýchto vojnových situáciách môže pomôcť mediácia, sme sa zhovárali s mediátorom Františkom Kutlíkom.
Vyjednávanie ruskej a ukrajinskej delegácie neprinieslo zatiaľ významný výsledok, obe strany sa dohodli na pokračovaní rozhovorov. Aj Slovensko na začiatku ponúklo možnosť na rokovania v našom hlavnom meste. Ako vnímate túto ponuku?
Osobne by som veľmi držal palce tomu, keby sa podarilo v Bratislave v nejakom formáte zorganizovať vyjednávania medzi ukrajinskou a ruskou stranou. Koniec koncov už sa niečo podobné, dokonca na najvyššej úrovni, medzi USA a Ruskom uskutočnilo pred 17 rokmi v Bratislave. Určite aj vďaka aktivitám GLOBSEC-u máme dobré meno a reputáciu po celom svete. Mimochodom, už veľmi dlho sa prihováram za to, aby Slovensko po vzore severských krajín využilo svoju „veľkosť menšieho štátu“ alebo, ako hovoria Nóri, „silu malosti“, využilo svoju prevažne mierovú históriu a dokázalo ňou inšpirovať sporové strany v podobných situáciách. Slovensko vďaka mierumilovnej histórii, nedávnej minulosti v podobe Nežnej revolúcie, rozdelenia Československa, ale aj medzinárodného renomé pánov Miroslava Lajčáka, Jána Kubiša, i nebohého Eduada Kukana († 82) a mnohých ďalších, môže túto tradíciu mediácie malých štátov rozvinúť o akýsi slovenský rozmer, kedysi veľmi cenený najmä v balkánskom priestore. V prípade záujmu by ďalším krokom mohlo byť nielen vytvorenie tímu slovenských mierových, ale aj kultúrno-etnicko-religióznych mediátorov, ktorý by zastrešila výrazná osobnosť s medzinárodnou akceptáciou. Aj tu totiž platí, že úspešná angažovanosť jedného mediátora – odborníka na interetnické, či interreligiózne problémy – je niekedy oveľa účinnejšia ako desať obrnených transportérov.
V čom všetkom môže mediácia pomôcť? Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa
