Spomedzi 41 hráčov, ktorí v súčasnosti pôsobia v zámorskej profilige, sa k vojne vyjadrila iba hviezda Washingtonu Capitals Alexander Ovečkin a obranca Calgary Flames Nikita Zadorov. Vzhľadom na hrozby, ktoré v Rusku hrozia športovcom a ich rodinám, sa neočakáva, že by sa tento zoznam výrazne rozšíril.
Hokejisti nezdieľajú názory na Ukrajinu vinou domácej politickej atmosféry. Ruský parlament zvažuje, že šírenie falošných vojenských správ bude považovať za trestný čin. “Viete si predstaviť, že by ste vstúpili na ľad a hrali súťažný zápas s myšlienkou, že vaša manželka a deti sú doma bez ochrany?,“ povedal agent Dan Milstein, ktorý zastupuje viac ako tucet ruských a bieloruských hráčov v NHL, vrátane obhajcov Stanley Cupu Nikitu Kučerova a Andreja Vasilevského z Tampy Bay.
V tíme Washington Capitals je v zostave okrem kapitána Ovečkina aj ďalšia trojica jeho krajanov - brankár Iľja Samsonov, obranca Dmitrij Orlov a útočník Jevgenij Kuznecov. “Je to ťažké pre všetkých Rusov v lige. Je na nich vyvíjaný veľký tlak, aby mali politický názor. Snažia sa nájsť rovnováhu ako žiť svoje životy, aké mať politické názory a aké dôsledky by mohli mať doma. Je to pre nich ťažká situácia,“ povedal generálny manažér klubu z hlavného mesta Brian MacLellan. Ovečkinova manželka, deti a rodičia sú v Rusku, rovnako aj rodičia jeho dlhoročného rivala Jevgenija Malkina z Pittsburghu Penguins.
Najväčšia útočná hviezda Washingtonu, ktorá je známym stúpencom Vladimíra Putina, vyslovila prosbu o mier: “Prosím, už žiadnu vojnu. Nezáleží na tom, kto je vo vojne, Rusko, Ukrajina, rôzne krajiny. Myslím si, že žijeme vo svete, v ktorom musíme žiť v mieri," napísal Ovečkin.
Rovnako jeho krajan Zadorov z Calgary na Instagrame zverejnil odkazy “Žiadnu vojnu. Zastavte to!".
Útočník New Yorku Rangers Artemij Panarin vymazal všetky príspevky s kritikou na vojnu zo svojho internetového účtu. Pritom práve Panarin je považovaný za azda jediného otvoreného kritika ruského režimu spomedzi súčasných ruských hokejistov v NHL.
Agenti tvrdia, že ruským hokejistom v Severnej Amerike nehrozí nebezpečenstvo. Väčšina vyhrážok prišla cez sociálne siete.
