Ruská armáda na povel svojho prezidenta Putina zaútočila na Ukrajinu a jej mierumilovný národ. Výbuchy počuť zo všetkých strán a nikto si ani len netrúfa odhadnúť, ako sa toto celé skončí. Ruským jednotkám sa podarilo vstúpiť aj do Kyjeva, kde sa odvšadiaľ ozýva streľba. Najhoršie pocity prežíva aj ukrajinská herečka Anna Adamovyčová, ktorá hviezdila v Slovanoch z produkcie Wandy Adamík Hrycovej a Petra Bebjaka.
Anna pred zverstvami páchanými na svojej krajine a nevinných ľuďoch utiekla z bytu a skrýva sa v kyjevskom metre. Práve tam sa tlačia stovky ľudí a zvierat ako sardinky s nejasnou víziou do nasledujúcich dní. S herečkou, ktorá sa snaží ochrániť svoj vlastný život, sa nám podarilo spojiť. „Narodila som sa v Kyjeve a prežila som tu celý svoj život a stále som tu uprostred vojny kvôli Putinovej invázii. Milujem Kyjev, no predvčerom o 4.00 ráno som sa zobudila s veľmi zlým pocitom. Neverila som, že sa toto môže stať. Bolo ticho a zrazu som počula len výbuchy,“ opísala chvíle plné strachu Adamovyčová.
„Nikdy predtým som nemala takýto strach. Stále som tomu nechcela veriť, ale v podvedomí som cítila, že sa udeje niečo zlé. Všetci sa však snažia zostať pokojní a veria našej armáde,“ pokračovala Anna, ktorá prežila noc ako z hororu. „Väčšina z nás sa schováva v metre, kde som aj ja so svojou mamou. Niektorí odišli na západ. Armáda je silná a bráni sa. Bolo počuť výbuchy, ale žiadne bomby sa k nám, vďakabohu, nedostali,“ dodala Ukrajinka, po ktorej slovách behá mráz po chrbte.
Nik nevie, čo bude
Človek si ani len predstaviť nevie, aké pocity zažívajú ľudia, ktorí sa schovávajú pred útokmi. „Som frustrovaná. Jediné, čo môžem urobiť, je sledovať správy a byť pripravená na čokoľvek. Je to celé skutočne temný pocit... Ťažko sa to opisuje. Zrazu si uvedomíte, ako veľmi je smrť súčasťou života. Teraz je však neskoro utiecť, pretože by mohlo byť nebezpečné ostať v automobilovej premávke priamo uprostred cesty. Čakáme na pomoc... Dúfame v to... Nikto na svete nevie, čo sa deje v mysli bláznivého psychopata, ktorý je lídrom krajiny s jadrovou veľmocou,“ uviedla Adamovyčová pre Nový Čas, ktorá bola súčasťou filmov s vojnovou tematikou, no realita je úplne iná.
„Zažila som ako herečka isté zábery vo filmoch o vojne, ale môžem povedať, že to vôbec nie je rovnaké. Celý čas som na pokraji strachu, stekajú mi slzy po tvári, ale napriek všetkému sa snažím nejako ostať pokojná. To ráno bolo najdesivejšie v mojom živote. Filmový priemysel je o ľuďoch, ktorým záleží na ukrajinských koreňoch umenia. Verím, že aj teraz obstojíme v tejto tragédii a ukrajinské umenie a film nikdy nezomrú,“ dodala vystrašená Anna.
