Na hraničnom priechode v Ubli sa zhromažďovali Ukrajinci utekajúci z bojovej zóny už od rána. Pred priechodom stáli stovky áut a bolo by ich oveľa viac, keby nemuseli absolvovať zdĺhavé kontroly. Málokomu bolo do reči, niektorí mali oči plné sĺz. Brali so sebou len najnutnejšie veci. Mnohí prešli hranicu aj peši, preto zháňali odvoz do Michaloviec, Sniny, alebo Košíc. Patrili medzi nich aj švagriné Táňa (31) a Mária (31) z mesta Veľké Berezné.
„Máme šťastie, že pracujeme v Prahe. Boli sme doma na dovolenke, keď sa to začalo. Mali sme obrovský strach. Hneď sme sa rozhodli, že berieme deti, ktoré obyčajne zostávali na Ukrajine u rodičov. Zbalili sme najnutnejšie a odišli sme. Raz sa chceme vrátiť, ale kedy to bude, nevieme. Určite až potom, keď zavládne mier,“ zhodli sa príbuzné, ktoré prosili aspoň o vodu pre deti, lebo bez nej strávili čakaním na hraniciach 7 hodín.
