Šéf estónskej rozviedky uviedol, že prípadný ruský atak voči Ukrajine by pravdepodobne zahŕňal raketové bombardovanie a obsadenie "kľúčového terénu" s tým, že ruská armáda by sa nepokúšala obsadiť veľké ukrajinské mestá. "Domnievame sa, že (Rusi) by sa vyhli mestám s veľkým počtom obyvateľov, pretože na kontrolu týchto oblastí je potrebných veľa vojakov," povedal počas brífingu pre médiá Marran. Ďalším možným scenárom vývoja situácie by podľa EFIS mohli byť zosilnené boje zo strany dvoch odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny, ktoré sú podporované Ruskom.
"Takáto eskalácia je veľmi pravdepodobná," povedal Marran a varoval, že "ak bude Rusko na Ukrajine úspešné, povzbudí ho to, aby v nadchádzajúcich rokoch zvýšilo tlak na Pobaltie". Podľa šéfa estónskej rozviedky sa "hrozba vojny stala hlavným politickým nástrojom" ruského prezidenta Vladimira Putina.
Estónska rozviedka podľa neho eviduje desať ruských bojových skupín, ktoré sa približujú k ukrajinským hraniciam. Tie sa zrejme pripoja k zhruba 100 bojovým skupinám, ktoré majú celkovo asi 170-tisíc vojakov. Tieto počty zahŕňajú vojakov nasadených v regiónoch okolo Ukrajiny, ale aj vojakov v Bielorusku, ktorých Rusko vyslalo na vojenské cvičenie pri ukrajinských hraniciach.
Rusko popiera, že plánuje inváziu na Ukrajinu, a v utorok oznámilo, že niektoré jednotky z pohraničných oblastí sa už stiahli. Západné krajiny aj Ukrajina však tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že Kremeľ vojská reálne sťahuje.
