Aj samotné ruské ministerstvo obrany uviedlo, že veľké cvičenia pokračujú. Niektoré jednotky však už splnili svoje úlohy a vracajú sa domov. Doložili to zábermi nakladania vojenskej techniky na železničné vagóny. Nie je však jasné, kde zábery vznikli a ministerstvo ani nespresnilo, akých jednotiek a koľkých vojakov sa to týka. Minimálne v Bielorusku všetci ruskí vojaci ostávajú aj naďalej.
Ukrajina vyhlásila, že uverí sťahovaniu ruských vojsk, až keď uvidí, že sa tak deje. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že znižovanie napätia zo strany Ruska ešte Západ nezaznamenal. Náznaky prichádzajúce z Moskvy však podľa neho umožňujú „opatrný optimizmus“. Ide najmä o vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že Rusko vidí priestor na diplomatické rokovania a chce v nich pokračovať.
Medzitým však ruská Štátna duma schválila rezolúciu, ktorá vyzýva prezidenta Vladimira Putina, aby uznal nezávislosť dvoch odštiepeneckých republík na východe Ukrajiny. Ide o Doneckú a Luhanskú republiku, ktorých boj s ukrajinskou armádou Rusko podporuje už od roku 2014. Uznanie ich nezávislosti by zmarilo Minské mierové dohody o týchto oblastiach.
Prídu k nám českí vojaci?
V súvislosti s napätím na rusko-ukrajinských hraniciach sa hovorí aj o posilnení východného krídla NATO, kam patrí aj Slovensko. Toto ešte len bude predmetom oficiálnych rokovaní. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa už Slovensko dostalo od Česka ponuku na vyslanie vojakov.
„Dostali sme ponuku od Českej republiky, že by dokázali poskytnúť aj spôsobilosti, aj vojakov. Sme na začiatku diskusie. Nie je to otázka ani dní, ani týždňov, keď padne takéto rozhodnutie,“ povedal Naď.
