Statný kus bežal priamo pred hlavným vchodom do Slovenského národného divadla (SND)! Len pár dní predtým videli rodinu diviakov na električkovej trati. Otázne je, prečo zver chodí stále častejšie do centra. Hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák tvrdí, že za problémom stojí hneď niekoľkých aspektov.
Lesná zver na sídliskách začína byť bežnou súčasťou života, no keď sa diviak ocitne pred vchodom do SND, ide o bizarný pohľad. To, že nikoho nezranil, je pomaly zázrak. „Zver sa posúva z rušného prostredia lesa, kde sa môže aj loviť, do mesta. Tam nie je vyvíjaný poľovnícky tlak a psičkári nepúšťajú na voľno psov tak, ako v lese,“ vysvetlil Alojz Kaššák. Lenže situácia začína byť podľa niektorých obyvateľov neúnosná.
Čo s tým môžu poľovníci urobiť? „Začalo sa veľkoplošné poľnohospodárstvo, kde sú obrie lány a zver tam má prestretý stôl. Ak tam vojde vo vegetačnom období, tak je skoro nemožné ju loviť,“ dodal s tým, že prírastok je väčší, než sú schopní odloviť. Poľovníkov preto čaká rokovanie s veterinármi.
„Robíme opatrenia, spoločné poľovačky aj v tesnej blízkosti intravilánov. To všetko preto, aby sme znížili počet diviakov, ktoré spôsobujú traumu občanom,“ hovorí Kaššák s tým, že v roku 2009 sa strieľalo 90 000 kusov raticovej zveri, v roku 2019 už 190 000. „Teraz sa lovia neobmedzene,“ doplnil. Pri mestách navyše takmer nikde nežijú predátory ako vlk či medveď. Poľovníkom nepomáha ani snaha ministerstva životného prostredia o vyhlasovanie nových chránených a bezzásahových území, kde sa podľa zákona nemôže poľovať.
„Podľa hlásení našich členov vieme, že problémy robia aj štátni ochranári pri schvaľovaní vnadísk v treťom stupni ochrany a poľovníci tak v chránených územiach nemajú možnosť loviť efektívne, keďže v týchto územiach nie sú podľa zákona dovolené ani spoločné poľovačky,“ prízvukuje hovorca. Vystríha, že na to doplácajú chránené rastliny i živočíchy, pretože diviačia zver ich významne likviduje rozrývaním.
