Bieloruské úrady a tamojší prezident Alexander Lukašenko tvrdili, že let bol presmerovaný do Minska pre varovanie pred bombou, ktorá sa mala na palube lietadla nachádzať.
ICAO, špecializovaná agentúra OSN združujúca 193 krajín, začiatkom mesiaca dokončila správu o tomto incidente, do ktorej vo štvrtok nahliadla agentúra AFP.
Vyšetrovanie ICAO potvrdilo, že pri prehliadke lietadla pred odletom, ako aj po jeho pristáti v Minsku nebola na palube nájdená žiadna bomba, a preto "sa bombová vyhrážka považuje za zámerne falošnú".
Avšak vyšetrovanie "nedokázalo pripísať spáchanie činu nezákonného zasahovanie žiadnej osobe ani krajine".
Vyšetrovatelia analyzovali každú minútu dňa, počas ktorého k incidentu došlo, a dospeli k zisteniu, že Bielorusko zatajuje niektoré informácie, ktoré sú kľúčové pre vyšetrovanie. Okrem toho nesedí ani časová os tykajúca sa emailu, ktorý obsahoval bombovú vyhrážku.
Podľa správy tiež trvalo vyprázdnenie lietadla 30 minút, pričom pilotovi povolili aj napriek bombovej hrozbe ostať na palube aj po odchode pasažierov. Následne prehľadávanie lietadla a pátranie po údajnej bombe trvalo iba 18 minút.
"Táto správa odhaľuje všetky nezrovnalosti v bieloruskej verzii," uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.
Let spoločnosti Ryanair, ktorý 23. mája 2021 smeroval z Grécka do Litvy, musel núdzovo pristáť v Minsku a bieloruské úrady následne zatkli dvoch pasažierov na palube tohto lietadla – novinára Ramana Prataseviča a jeho priateľku, ruskú občianku Sofiu Sapegovú.
Spojené štáty, Kanada, Európska únia a Británia uvalili v júni pre tento incident na Bielorusko sankcie.
Americké ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň obvinilo niekoľko predstaviteľov bieloruskej vlády zo zosnovania sprisahania s cieľom únosu lietadla. Spravilo tak v čase zvyšujúceho sa napätia medzi USA a Ruskom, ktoré je spojencom Bieloruska, dopĺňa AFP.
