V parlamente to zrejme neprejde
Radoslav Štefančík, politológ
- Pokiaľ budú politici uvažovať rozumne, tak si myslím, že by príchod jednotky na naše územie mali v parlamente schváliť. Ale mnohé strany sa teraz vezú na tej antiamerickej vlne, ktorá prevláda v našej spoločnosti, a tak si myslím, že to šancu nemá. Opozičné strany Hlas a Smer to určite nepodporia, ale aj Sme rodina sa rozhoduje často podľa toho, aké nálady sú v spoločnosti, takže si viem predstaviť, že Boris Kollár stiahne chvost a takéto niečo nepodporí.
O čom sa momentálne rokuje?
Ukrajina sa vzdala pri rozdelení jadrových zbraní a za to jej Rusko pred rokmi sľúbilo celistvosť. Tá bola narušená anexiou Krymu. Ukrajinci sa cítia ohrození, a preto západným spojencom neustále pripomínajú ich požiadavku vstúpiť do NATO. Práve to vyrušuje Vladimira Putina, ktorý by to považoval za katastrofu. Ukrajina by sa tým definitívne stala súčasťou Západu a Rusko by nad ňou kompletne stratilo vplyv. Navyše, USA aj NATO odmietajú ruskú požiadavku, aby sa Aliancia v budúcnosti už nerozširovala smerom na východ. Rusko v súčasnosti navyše žiada, aby v štátoch, ktoré do NATO vstúpili po roku 1997 (teda aj na Slovensku), neboli spojenecké jednotky a zbrane.
Nesplniteľné požiadavky Ruska
Vladimír Tarasovič, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
- Je ťažké povedať, či sme dnes bližšie k otvorému konfliktu, stále je veľa možností, v hre sú stále diplomatické kroky. Dohoda stojí a padá na neprimeraných požiadavkách Ruska. Prvá je, že Ukrajina nemôže nikdy vstúpiť do NATO, ale nad tým ani nikto momentálne neuvažuje, a druhá požiadavka je, aby sa stredná Európa vrátila pred rok 1997, teda do času, keď aj SR vstúpila do NATO. To je nesplniteľné, a preto je pravda, že východný blok musí byť pripravený. Ak sa zhodnú všetky členské krajiny NATO, a Slovensko je blízko ku konfliktu, je možné, že niečo podobné ako príchod nejakej jednotky na naše územie môže byť realitou. NATO to nenechá len na sledovací proces z diaľky.
