Dôvodom pritom nie sú odlišné pohľady na ekonomiku, ale situácia na Ukrajine a diametrálne rozdielne názory na to, aký postoj by v tejto dramatickej situácii malo zaujať Slovensko.
Vzťahy medzi Sulíkom a Miklošom neboli ani v minulosti ideálne najmä po tom, ako Sulík pre spor o euroval nehlasoval za dôveru vláde Ivety Radičovej a SDKÚ, ktorej bol Mikloš dlhé roky prominentným členom. Už predminulý rok však Sulík poprosil Mikloša, aby sa stal jeho poradcom.
Mikloš s tým súhlasil a pred rokom sa dokonca vyjadril, že ak by boli teraz voľby, volil by Sulíkovu SaS. Romanca však netrvala dlho a ukončili ju Sulíkove vyjadrenia na adresu rusko-ukrajinského konfliktu. Pre denník Pravda Sulík vyhlásil, že je proti sankciám proti Rusku, čo je v rozpore s oficiálnym postojom Slovenska. „Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Sankcie tak páchajú iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy,“ povedal Sulík.
Rozčarovanie
V čase, keď Rusko obklopilo Ukrajinu desaťtisícami vojakov a svet so zatajeným dychom čaká, či Moskva na nášho suseda zaútočí, tieto výroky vyvolali veľké rozčarovanie u nás doma a aj na Ukrajine. „Je poľutovaniahodné, že predstaviteľ spriateleného štátu, s ktorým máme vzťahy na vysokej úrovni, ukázal svoje deformované vnímanie reality, týkajúce sa príslušnosti Krymu aj pochopenia sankcií uvalených na Ruskú federáciu,“ reagovalo na Sulíka ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Sulíkove slová museli žehliť aj členovia SaS: „Povedal, že niektorých slovenských exportérov sankcie môžu postihovať. Strana SaS však v žiadnom prípade nespochybňuje ich politický účel.“ Sulíkove reči však neprešli len tak ľahko práve u Mikloša. Ten hneď, keď to počul, uviedol, že pôsobenie v jeho tíme vrámci Krízovej rady je minulosťou. „V stredu som mu oznámil, že ukončujem svoje členstvo v jeho Krízovej rade ministra hospodárstva,“ napísal Mikloš.
