Informáciu po zasadnutí rady ministrov zahraničných vecí potvrdil šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok, ktorý podľa bruselského spravodajcu TASR túto žiadosť – s podporou niekoľkých ďalších členských krajín – chce podstúpiť šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi a francúzskemu predsedníctvu v Rade EÚ.
Korčok pripomenul, že nový sankčný režim EÚ umožňuje rýchlejšie uvaliť sankcie voči konkrétnym osobám a organizáciám kdekoľvek na svete za vážne porušovanie ľudských práv. Magnitského zákon prijala Európska únia koncom roka 2020. Ako však dodal Korčok, keď sa tento ľudskoprávny sankčný režim prijímal, viacero krajín eurobloku volalo po jeho rozšírení o trestné činy spojené s korupciou.
"Európska únia takýto sankčný režim nemá," upozornil šéf slovenskej diplomacie. Dodal, že Únia sa môže v tomto smere inšpirovať Kanadou, USA a inými krajinami. Aj preto v pondelok predstavil podobnú iniciatívu pre EÚ.
"Máme v tejto chvíli podporu siedmich alebo ôsmich krajín. Takto sme oslovili Josepa Borrella a francúzske predsedníctvo, aby sa pozreli, ako takýto sankčný režim môže fungovať," vysvetlil Korčok.
Zároveň spresnil, že proces je iba na začiatku a nič nie je rozhodnuté. Ide však o iniciatívu Slovenska, ktorou by sa mali inštitúcie EÚ ďalej zaoberať.
