Viac než 460 zo zadržiavaných čelí obvineniam z terorizmu a masových výtržností, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na údaje kazašskej štátnej prokuratúry. Predstaviteľ prokuratúry Eldos Kilymžanov v sobotu uviedol, že voči zadržiavaným boli vznesené aj ďalšie, menej závažné obvinenia vrátane krádeží, neprístojného správania a nezákonnej držby zbraní.
Ako ďalej povedal, 73 podozrivých utrpelo počas nepokojov zranenia a 29 z nich museli hospitalizovať so strelnými poraneniami. Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu. Pokojné demonštrácie čoskoro prerástli do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží. Európsky parlament tento týždeň prijal rezolúciu, v ktorej odsúdil kazašské úrady za to, že sa pri riešení krízy dopúšťali porušovania základných práv občanov. Mnohí Kazaši, ktorých počas nepokojov zadržali a neskôr prepustili, tvrdia, že boli vo väzbe vystavení mučeniu. Ministerstvo zahraničných vecí Kazachstanu tieto tvrdenia poprelo ako nepravdivé a zavádzajúce.
Kazašské vedenie nariadilo tzv. protiteroristickú operáciu na potlačenie nepokojov a požiadalo ODKB o vojenskú pomoc. Poslední z približne 2500 príslušníkov tzv. mierových síl pod vedením Ruska odišli z Kazachstanu 19. januára. Miestne úrady tvrdia, že nepokoje vyvolali banditi a osoby napojené na medzinárodné teroristické organizácie. Niektorí pozorovatelia udalosti v Kazachstane interpretovali ako súčasť boja o moc medzi bývalým a súčasným prezidentom Nursultanom Nazarbajevom a Kasym-Žomartom Tokajevom, čo však obaja politici popierajú.
