Podľa spoločnej deklarácie, ktorú štáty podpísali na konferencii v litovskej metropole Vilnius, by mala byť z fondov EÚ financovaná aj "fyzická infraštruktúra" na ochranu hraníc Únie. "Členské štáty na vonkajších hraniciach a členské štáty vystavené tlaku (nelegálnej migrácie) by mali byť podporované zo strany EÚ a jej agentúr," uviedla litovská ministerka vnútra Agné Bilotaité.
Európska komisia odmieta požiadavky, aby uhradila náklady vynaložené na výstavbu hraničných plotov, ktoré majú zabrániť migrantom v nelegálnom prechode. Na rokovaní venovanom bezpečnosti hraníc sa zišli nielen ministri vnútra z Grécka, Poľska, Rakúska či Talianska, ale aj z Francúzska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Medzi účastníkmi bola i komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.
Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko boli vlani vystavené bezprecedentnému náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko. Prílev migrantov podľa nich zámerne organizoval bieloruský líder Alexander Lukašenko, aby sa v rámci odplaty za sankcie pokúsil destabilizovať EÚ. Migračná kríza na východných hraniciach eurobloku si vyžiadala najmenej 12 životov.
