Na Zemi by bol podobný nález považovaný za presvedčivý dôkaz, že na mieste v minulosti existoval mikrobiálny život, informoval vedecký časopis Science. Výskumníci sú však opatrní a momentálne pre svoj nezvyčajný objav hľadajú alternatívne, nebiologické vysvetlenie, píše Science. Pracujú s teóriami, že za vysokú koncentráciu tohto "ľahkého" izotopu uhlíka je zodpovedné napríklad ultrafialové žiarenie či medziplanetárny prach.
Tieto alternatívne vysvetlenia sú však prinajmenšom rovnako nepravdepodobné ako teória, že uhlík-12 vypustili do ovzdušia červenej planéty vo forme metánu podzemné mikróby, komentuje Science.
Tím bádateľov uznal, že tento objav "o niečo zvyšuje hodnovernosť" teórie, že na Marse kedysi existovali mikróby – a že tam možno žijú dodnes, povedal vedúci predmetnej štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, biogeochemik Christopher House z Pensylvánskej univerzity.
Uhlík sa vyskytuje v dvoch stabilných izotopoch: uhlík-12, ktorý predstavuje drvivú väčšinu uhlíka na Zemi, a uhlík-13, ktorý má o jeden neutrón viac.
Práve tento neutrón navyše spôsobuje, že uhlík-13 spravidla vytvára silnejšie väzby. Život preto uprednostňuje ľahšie deliteľný uhlík-12 a väčšina organických molekúl obsahuje najmä tento "ľahký" izotop. Napríklad metán z ryžových polí obsahuje oveľa viac uhlíka-12 ako nebiologický metán z podmorských hydrotermálnych prieduchov.
