Po rozchode s bývalým partnerom, vtedajším riaditeľom Vodohospodárskej výstavby Danielom Kvocerom, požiadal súd o zverenie starostlivosti ich syna do jeho výlučnej starostlivosti. Sudkyňa jeho žiadosti vyhovela do 5 dní. Hoci nakoniec Ústavný súd uznal, že sú porušované základné ľudské práva matky aj syna, nič sa nezmenilo. Chlapček vyrastá bez mamy, a aj keď sa Beatin prípad posúva v jej prospech, sú to roky, ktoré jej nikto nevráti. Pomoc hľadá už aj na súde v Štrasburgu.
Nový Čas sleduje Beatin prípad už niekoľko rokov. Zúfalá žena už urobila snáď všetko, čo matka pre dieťa urobiť môže, aby ho videla. Presťahovala sa z východu do hlavného mesta, no so synom nebola k dnešnému dňu už 41 mesiacov. A to napriek tomu, že má s expartnerom súdom stanovenú striedavú starostlivosť. „Vo februári minulého roka mi ho bývalý umožnil vidieť v Centre pre rodiny a deti na1 hodinu. Po troch rokoch som ho videla jednu hodinu a potom som ho opäť nevidela,“ hovorí Beata, ktorá už nemá energiu ani plakať. Podľa nej to bolo strašné.
„Malý ma uvidel a povedal mi: ,Dobrý deň.‘ A ja som mu povedala, že veď ja som tvoja mamka. Keď som ho videla po troch rokoch, boli to brutálne emócie. Nemohla som ani plakať, musela som sa držať,“ opisuje hodinu spred roka starostlivá matka. Jej expartner podľa nej tvrdí súdom, že syn sa jej bojí. „Preto sme si robili s mojimi rodičmi aj fotografie, aby sme mali dôkaz, že to nie je pravda,“ oponuje Beata.
Bývalý partner nedodržiava podľa Beaty ani jedno súdne rohodnutie a všetko sa sype len na jej hlavu. Je zničená po psychickej aj ekonomickej stránke, no svojho dieťaťa sa nemieni vzdať. Jej spis už má 5 000 strán a ich počet sa ešte zvýši. „Nálezy Ústavného súdu hovoria, že sú porušované naše základné ľudské práva a všetci majú konať bez prieťahov. Sudkyňa však naďalej praktizuje prieťahy, za čo na ňu podávam trestné oznámenie podľa §350 za marenie výkonu ústavného rozhodnutia trestného zákona a dávam to aj na predsedu súdu,“ vysvetľuje Beata, ktorá nemá päť rokov žiadny život.
