Iné hlavy, iné krvné skupiny
Zmenili však minulé epidémie či pandémie ľudské telá? Sme dnes iní ako boli naši predkovia? „Nie všetky choroby spôsobujú zmeny tela, ale sú rôzne zaujímavosti, ktoré vieme napríklad o more. Ľudia, ktorí mali v období, keď v Európe úradoval mor, známy aj ako čierna smrť, krvnú skupinu 0, boli menej odolní. Omnoho častejšie na nákazu zomierali a jedna z hypotéz hovorí o tom, že to je aj dôvod, prečo v rámci Európy a v niektorých častiach Ázie, kde boli morové vlny najintenzívnejšie, sa ešte aj dnes táto krvná skupina vyskytuje menej často ako v iných častiach sveta.“
V súvislosti s morom sa dáva do vzťahu aj tvar lebky. Ľudia, ktorí mali tzv. dolichocefálnu hlavu (tzn. úzkú a dlhú) boli tiež náchylnejší na mor a mohli mu ľahšie podľahnúť. Po morových epidémiách prevažoval v populácii brachycefálny tvar lebky, teda krátka a široká lebka. Takýto trend pozorujeme naprieč celými dejinami človeka. Aj aktuálna pandémia mení naše telá. Po takmer dvoch rokoch obmedzení spojených s covidom môže pozorovať tieto zmeny mnoho ľudí priamo na sebe.
Postavte sa na váhu
„Aktuálna epidémia sa momentálne dáva najviac do vzťahu s tým, že sme zostali uväznení doma, na home office, došlo k veľkej zmene životného štýlu, čo najčastejšie vyúsťuje do nárastu obezity, i nárastu tzv. skrytej obezity. Jednou z najrizikovejších skupín sú deti, pretože jednak trávia veľa času pri počítači pri vzdelávaní, potom pri príprave do školy, jednak prišli o športové aktivity, opatrenia im obmedzili vychádzanie. Deti sú veľmi rizikovou skupinou, pretože už pred príchodom pandémie bol trend prudkého nárastu detskej obezity veľmi výrazný,“ varuje antropologička.
Dobrou správou je, že nárast hmotnosti je možné zvrátiť úpravou životného štýlu a vyššou aktivitou. Ľudia, ktorí sú ekonomicky pandémiou viac zasiahnutí, však majú vyššie riziko, že sa následky epidémie viac odzrkadlia na ich organizme. Sú to síce dočasné zmeny, ktoré však znižujú kvalitu života a môžu prispieť k rozvoju ďalších ochorení.
„Prvé štúdie zo zahraničia už ukazujú na pomerne veľkých vzorkách stoviek tisíc ľudí, že najvýraznejším je nárast telesnej hmotnosti. U nás, na katedre antropológie, momentálne skúmame mladých dospelých, u ktorých sledujeme viaceré telesné parametre s ohľadom na stav pred a po pandémii. Uvidíme, či sa pozorovania zo sveta potvrdia.“
Dlhšie prsty, väčšie oči
Prinesie pohľad do budúcnosti viac optimizmu? Je jasné, že ľudské telo sa neustále mení a v budúcnosti bude zrejme vyzerať výrazne inak než dnes. Aké rysy však prevážia?
„Touto problematikou sa zaoberajú nielen antropológovia. Existuje viacero modelov toho, ako by človek mohol vyzerať za 5 000, 10 000, 150 000 rokov. Jeden z nich hovorí, že životný štýl, pri ktorom sme pripútaní k počítaču a celé dni zhrbení, sa nám odzrkadlí aj na našom vzhľade. Budeme mať krátky krk, mohutnejšie plecia, väčšie oči a dlhšie prsty.“
Na druhej strane sú teórie, ktoré sa zaoberajú tým, ako sa naša planéta zmení v súvislosti s klimatickou zmenou, ktorú už aktívne prežívame. Hovoria o tom, že človek sa bude musieť prostrediu prispôsobiť. Bude si to naopak vyžadovať väčšiu akciu.
„Vzhľadom na oteplenie je predpoklad, že ľudia budú mať tmavšiu pigmentovanú pokožku, tá lepšie odoláva UV žiareniu, zároveň by mali byť vyšší, svalnatejší, atletickejší. Treba na to však nahliadať ako na rôzne scenáre, ktoré môžu, ale aj nemusia nastať, a nie je možné predpovedať ,aký vplyv bude mať klimatická kríza, aké rôzne výdobytky techniky a aké ďalšie faktory do zmien v ľudskom tele vstúpia. Úspechom človeka ako druhu bola vždy jeho schopnosť prispôsobiť sa a toto zrejme budeme využívať aj v budúcnosti,“ tvrdí antropologička Michaela Dörnhöferová.
