Najprv zažila domáce násilie, potom neúspešné manželstvo a nakoniec jej skrachovalo aj podnikanie, ktorého následky znáša dodnes. I napriek niekoľkým životným pádom si sympaťáčka Simona išla vytrvalo za svojím a konečne objavila životné šťastie. Rodinné teplo a naplnenú lásku, ktoré dovtedy márne hľadala, našla vo svojom synovi Damiánovi (6) a po boku partnera, komika Teodora Firsta (34) .
Český klasik Miloš Kopecký kedysi povedal, že smiech je len dôstojným prejavom smútku. Sú aj pre vás smiech a humor len istými prostriedkami sebaobrany alebo satisfakciou?
To je krásny citát... Určite aj u mňa to bolo na začiatku tak. Spomínam si na slová jedného amerického scenáristu, ktorý povedal: „Keď chceš byť dobrý umelec, tak maj ťažké detstvo!“ Neviem, prečo to tak je, že ľudia sa pomerne veľa inšpirujú situáciami, ktoré zažili. Keď človek čerpá z hocijakého smútku, lepšie sa to premieňa na radosť a zároveň je to pre neho istá katarzia. Povie si, že to zlé má už za sebou a odteraz chce prežívať len to dobré a cesta k tomu vedie práve cez smiech a radosť.
Bolo to tak aj u vás?
Určite áno. S divadlom a umením som začínala, keď som bola menšia. Pre mňa to bolo hlavne o prijatí, že ma ľudia budú mať radi, lebo u nás doma to až tak nefungovalo. A v posledných rokoch to nie je smiech zo smútku alebo nejaké premenené emócie, je to číra túžba a radosť z toho, že sa môžem realizovať ako komička.
V minulosti ste v relácii RTVS Silná zostava, kde vás pravidelne vídať, otvorili svoju trinástu komnatu. Zažili ste domáce násilie a detstvo nebolo naplnené práve ukážkovou rodičovskou láskou. Aké spomienky sa vám vynárajú po rokoch?
Nikdy som nemala v pláne o tom hovoriť. Vždy som to považovala skôr za taký diskvalifikačný prvok. Ale ako išiel čas, zistila som, že to zdieľanie starostí a toho, čo sa v živote nepodarilo, je úžasné pre ľudí a pre to, aby sme si navzájom pomáhali. Celý rok som spolupracovala na kampani proti domácemu násiliu a ten diel Silnej zostavy pripadol práve na deň, ktorý je venovaný domácemu násiliu. Vyplynul z toho aj jeden veľmi dojímavý príbeh, ktorý ma utvrdil v tom, prečo o tom treba hovoriť. Ozvala sa mi pani, ktorá videla Silnú zostavu. Dlhšie vedela o tom, že vo vedľajšom paneláku žije chlapec s konfliktným otcom. Po odvysielaní relácie anonymne zalarmovala políciu. Skončilo sa to tak, že chlapec všetkým ďakoval, lebo to už nezvládal. Išiel bývať k starým rodičom a otec skončil v zadržaní. Tým, že som sa ocitla v podobnej situácii, viem si predstaviť, aké je to pre dieťa ťažké, keď mu nemá kto pomôcť a je v tom samo. Aké úžasné môže byť zrazu zistenie, že niekto zo spoločnosti, v ktorej žije, mu podal pomocnú ruku.
Čo komičke pomáhalo, keď sa z toho všetkého chcela dostať? Vyhľadala odbornú pomoc alebo si povedala, že to zvládne sama? Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa.
