Podľa primára Oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny v Nemocnici Košice-Šaca Michala Blanára ide v súčasnosti o päťdesiatnikov, pričom počas druhej vlny tento druh podpory potrebovali najmä 60 až 70-roční pacienti. Tento trend potvrdil aj prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, lekár a vedec Peter Celec.
„Je pravda, že sa vo viacerých krajinách ukazuje, že priemerný vek hospitalizovaných i ventilovaných pacientov sa znižuje, čo môže súvisieť so zmenami vírusu. Skôr to ale bude dôsledkom toho, že vyššie vekové kategórie majú vyššiu zaočkovanosť,” povedal Celec pre agentúru SITA. Dodal, že napriek tomu je vysoký vek stále kľúčovým rizikovým faktorom mortality na ochorenie COVID-19.
Tá sa navyše, v prípade napojenia na UPV, od začiatku pandémie hýbala na úrovni nad 90 %, pričom postupne klesala pod 50 %, napríklad v Nemecku. To však podľa Celeca nezávisí len od veku pacientov, zlepšovanie prežívania môže byť aj dôsledok lepšej liečby či lepšieho stavu pacientov.
Faktoru veku však už teraz podľa vedca a lekára úspešne konkuruje nezaočkovanosť. Na príklade západnej Európy Celec demonštroval, že v nasledujúcej, respektíve nastupujúcej vlne, prichádza nový variant vírusu do populácie, kde jedinou skupinou, ktorá nie je skoro vôbec zaočkovaná, sú deti. „O tom, koľko z nich COVID prekonalo, možno len špekulovať. Napriek tomu, že v drvivej väčšine prípadov majú ľahký priebeh, raritné ťažšie prípady u detí budú zrejme pribúdať. Takže priemerný vek hospitalizovaných bude zrejme opäť klesať,” vysvetlil Celec.
