Po sčítaní hlasov z viac ako 90 percent volebných miestností viedol Boric s 56 percentami pred Kastom, ktorého volilo 44 percent zúčastnených voličov.
Tridsaťpäťročný Boric bude pri prevzatí úradu v marci budúceho roka najmladším prezidentom Čile v nedávnych dejinách krajiny. V roku 2014 patril k viacerým aktivistom, ktorých zvolili do Kongresu po tom, ako viedli demonštrácie za vyššiu kvalitu vzdelávania.
Boric počas predvolebnej kampane sľuboval, že "pochová" neoliberálny ekonomický model zavedený za diktatúry generála Augusta Pinocheta (1973–90) a zvýši dane pre "superbohatých", aby rozšíril sociálne služby, bojoval proti nerovnosti a podporil ochranu životného prostredia.
"Budem prezidentom všetkých Čiľanov," povedal Boric v krátkom vystúpení s dosluhujúcim prezidentom Sebastiánom Piňerom, ktorý mu prostredníctvom videohovoru zablahoželal k víťazstvu. Stúpenci Borica sa medzitým schádzali v centre metropoly Santiago na oslavách.
Prezidentské voľby nasledovali po agresívnej kampani, ktorá odhalila hlboké sociálne napätie v juhoamerickej krajine. V Čile po rozsiahlych protestoch z roku 2019 pripravujú novú ústavu, ktorá nahradí základný zákon z Pinochetovej éry. Ústavodarné zhromaždenie by svoju prácu malo ukončiť niekedy v budúcom roku.
Kast (55), ktorý v kampani zdôrazňoval konzervatívne rodinné hodnoty a varoval pred hrozbou kriminality zo strany imigrantov, skončil minulý mesiac prvý s miernym náskokom pred Boricom, nezískal však potrebnú väčšinu na víťazstvo v prvom kole.
Obaja kandidáti z opačných okrajov politického spektra následne zmierňovali rétoriku v snahe osloviť umiernenejších voličov. Kast popieral tvrdenia, že patrí ku krajnej pravici, a Boric, ktorého podporuje koalícia ľavicových strán zahŕňajúca komunistov, do svojho tímu povolal centristickejších poradcov a prisľúbil, že prípadné zmeny budú postupné a rozpočtovo zodpovedné.
