Ako spomína portál Metro, jej problém nesúvisel so zápalom spojiviek. V hlave mala nádor, ktorý jej vrastal do lebky. „Keď mi to oznámili, myslela som, že to znamená, že zomieram. No teraz som šťastná, že som stále tu a dokazujem ľudom, že život môže pokračovať aj po takejto diagnóze,“ opisuje dnes už spokojná Kristy.
Kristynin príbeh, ktorý pripomína nočnú moru, sa začal v novembri v roku 2019. K návšteve doktora ju nahovoril lekárnik, ktorý jej predal očné kvapky na zápal spojiviek, ktorý si Kristy myslela, že má. „Zdalo sa mi to zbytočné, s obyčajným zápalom spojiviek ísť k lekárovi. Som štastná, že som dala na lekárnikovu radu,“ priznáva v súčasnosti. Jej všeobecný lekár ju hneď poslal do nemocnice Buckinghamshire.
V nemocnici absolvovala CT vyšetrenie. V ten istý deň obdržala aj výsledky. „Netušila som čo mi povedia, no na to čo prišlo som sa nemohla nijako pripraviť,“ opisuje pocity pri prvých návštevách lekára. CT odhalilo, že mala sfeno-orbitálny meningióm – mozgový nádor, ktorý spôsobuje tlak na mozog alebo miechu. Kristy vrástol do lebky a pomaly rástol aj do žuvacích svalov v ústach. „Doktori mi povedali, že je pravdepodobne nezhubný, a tak by sa nemal šíriť ďalej po tele. Nevedeli to však povedať s istotou, kým nepodstúpim operáciu. Myslela som si, že zomriem,“ opisuje utrápená matka.
Operácia, na ktorú sa Kristy pripravovala bola naplánovaná na marec v roku 2020. Kvôli pandémii bol však jej zákrok odložený. Lekárov teda kontaktovala znova, o pár mesiacov, v septembri. „Moje psychické zdravie v tomto období utrpelo asi najviac. Bola som viac, ako presvedčená, že operácia, či samotný výsledok operácie bude pre mňa zlý. Bola to prvá vec, na ktorú som myslela, keď som vstávala, a tak isto posledná, keď som išla spať,“ spomína Kristy na mesiace trápenia.
Operáciu podstúpila až o rok a doktorom sa podarilo odstrániť väčšinu nádoru. Pozitívnou správou pre Kristy bolo aj to, že nádor bol nezhubný. Zotavovanie bolo však aj tak ťažké. „Celá procedúra má určité vedľajšie účinky. Bojujem s pamäťou, vety musím niekoľkokrát čítať, aby som pochopila čo vlastne čítam. Na boku hlavy mám jamku a na temene jazvu, ako škaredú spomienku na túto kapitolu v živote. Inak sa cítim neskutočne šťastná.“
Kirsty má teraz každých šesť mesiacov vyšetrenie magnetickou rezonanciou, aby zistila, či zvyšok nádoru opäť nezačal rásť, ale už nemusí užívať žiadne lieky. „Som veľmi rada, že som išla k lekárovi, aj keď som si myslela, že mám jednoducho očnú infekciu. Len s hrôzou myslím na to, čo sa mohlo stať, ak by som tam nešla.“ konštatuje Kristy.
