"Podľa súčasných poznatkov sa skorá forma omikronu vyvinula ako osobitný vírusový typ ešte predtým vznikom (variantov) alfa a delta," povedal pre DPA Wolfgang Preiser z univerzity v juhoafrickom meste Stellenbosch – člen výskumného konzorcia, ktoré variant objavilo. Tento druh vírusu sa potom pravdepodobne ďalej vyvíjal mnoho mesiacov bez toho, aby vzbudil pozornosť, uviedol Preiser. "Otázkou je: prečo zostal omikron tak dlho skrytý a (rozširuje) sa až teraz? Chýbala jedna alebo dve mutácie na to, aby bol schopný rýchlo sa šíriť?"
Najstaršie dosiaľ známe dôkazy o variante omikron pochádzajú z prvej polovice novembra. Variant po prvý raz detegovaný v Juhoafrickej republike (JAR) a Botswane má mimoriadne vysoký počet mutácií. Tie okrem iného ovplyvňujú tzv. hrotový proteín, ktorého prostredníctvom sa vírus spája s ľudskými bunkami.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) uviedlo, že tento variant by sa mohol stať v Európe dominantným za niekoľko mesiacov, hoci stále nie sú objasnené otázky okolo jeho prenostnosti, závažnosti infekcie či účinnosti vakcín. Predbežné údaje však naznačujú, že je v jasnej "výhode" oproti variantu delta. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už omikron zaradila medzi varianty "vzbudzujúce znepokojenie". Preiser predpokladá, že omikron je ľahšie prenosný než delta. Nevidí tiež žiadne definitívne známky, že by viedol k miernejšiemu priebehu ochorenia. Na takéto závery je podľa neho priskoro, pričom jasné nie je ani to, či sú deti náchylnejšie sa omikronom nakaziť.
O vzniku variantu omikron existujú rôzne teórie, uviedol Preiser. Mohol sa vyvinúť u pacienta s HIV alebo inou formou imunitnej nedostatočnosti, keďže u ľudí s oslabenou imunitou by sa mohol mesiace rozmnožovať a postupne meniť bez toho, aby ho imunitný systém úplne eliminoval. "Je to špekulatívna téza a nie je to dokázané," dodal Preiser s tým, že ďalšou hypotézou je vyvinutie v zvieratách.
