Bratislavčanka Lucia Piterka (43) nás privítala v kuchyni svojho rodinného domu. Čo prezradila o šou?
K pečeniu sa dostala cez cudzie jazyky... Rodičia totiž chceli, aby sa nemčinu naučila priamo v Rakúsku, a tak ju poslali na tamojšou dievčenskú školu. „Bola to dvojročná stredná cirkevná škola, kde sme v rámci jednotlivých predmetov mali aj varenie, pečenie či servírovanie,“ začína svoje rozprávanie Lucia, ktorá sa práve vtedy prvýkrát tak naozaj stretla so svojou celoživotnou vášňou spojenou s cukrom, čokoládou a prepotrebným výtvarným talentom. Áno, ako ste si všimli, ozajstný cukrár má blízko k maliarovi aj sochárovi. „Odmala som maľovala, modelovala a pracovala s textilom... Som taký typ, že čokoľvek, čo sa týka ručných prác, mi vždy išlo,“ rozpráva. A tak keď treba detské izby malých synov premeniť na rozprávkovú krajinu, nie je problém. V minulosti sa aj zdalo, že by z nej mohla byť maliarka, no keď sa jej na prvýkrát nepodarilo dostať na VŠMU, jej život sa skrútil iným smerom. „Otec mal cestovnú kanceláriu, a preto som sa dala na štúdium jazykov a medzinárodných vzťahov.“ Zaujímavé je, že napriek tomu sa oblúkom vrátila k tomu, čo bolo jej osudom. K pečeniu.
Ako je možné, že nepriberie? Čo bolo najťažšie v šou? Ide jej rovnako dobe aj varenie? Viac sa dočítate vo víkendovej prílohe Nového Času.
