Pochmúrnu náladu dňa i tejto covidovej doby trochu zdvihli tóny najznámejšieho valčíka na sveta, ktorý je spojený s Viedňou, jej rodiskom, a ktorý mala veľmi rada. Teta Hilda, ako je hovorila a určite navždy bude hovoriť celá slovenská krasokorčuliarska komunita, je už v nebi opäť so svojím najslávnejším zverencom a tretím dieťaťom Ondrejom Nepelom († 38).
Kto ju poznal, vie, že bola večným optimistom. Nepoznala slovo nedá sa. To, do čoho sa pustila, robila vždy s plným nasadením a odhodlaním. Či už išlo o výchovu najlepšieho slovenského športovca 20. storočia, alebo o výchovu posledných zverencov - malých adeptov krasokorčuľovania z radov našich športovcov s intelektuálnym znevýhodnením.
„V každom videla len to dobré. Aj mňa dokázala ,zrovnať´v období, keď som mal pätnásť... Bez jej pomoci s povinnými cvikmi by som neznamenal nič,“ so slzami v očiach spomína na tetu Hildu ďalší jej slávny zverenec Jozef Sabovčík (57), ktorý by na rozlúčke nechýbal, keby bola iná doba...
Práve táto zlá doba, ktorú žijeme, má podľa rozprávania najbližších svoj podiel viny na tom, že nás Hilda Múdra opustila. „Situácia, ktorá vládne, jej nepomáhala. Škodila jej. Žila v domove seniorov Archa, kde sme ju pravidelne navštevovali. Neprešiel deň, aby tam niekto z nás nebol... Prišiel však covid, návštevy sa najskôr obmedzili, potom celkom zrušili, a to mama znášala veľmi zle,“ uviedol syn Hildy Múdrej Pavol.
„Už nikdy nebude slovenské krasokorčuľovanie mať takú trénerku, akou bola teta Hilda,“ tichým hlasom povedal Jozef Beständig, bývalý skvelý krasokorčuliar a dnes šéf zväzu, ktorý v stredu hodinu pred poludním nechýbal v bratislavskom krematóriu, kde bol na pietnom mieste aj veniec od prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, ktorý priniesla čestná stráž.
