Ako ste vnímali ťažké obdobie po dvoch tragických úmrtiach v klube Bratislava Capitals?
- Bolo to naozaj ťažké, ale, prepáčte, už sa k týmto smutným udalostiam nechcem vracať.
Šéf klubu Ivo Ďurkovič dal všetkým hráčom voľnú ruku hľadať si nové pôsobiská. Vy ste si vybrali Poprad, mali ste aj iné ponuky?
- Áno, záujemcov bolo viacero, dokonca aj z iných súťaží. Som rád, že sa kluby o mňa takto zaujímali, ale ja som nič iné ako Poprad neriešil. V Poprade som v minulosti hrával, poznám zázemie, mám tu manželku i rodinu, takže sa tu cítim dobre. Voľba teda bola jasná a do konca ročníka som podpísal kontrakt.
Beriete Poprad ako prestupnú stanicu v ďalšej hokejovej kariére?
- To teraz neriešim. Momentálne sa sústredím na Poprad, aby som mužstvu pomohol a pokúsili sa získať vytúžený majstrovský titul.
Vy ste už v Poprade pred vyše dvoma rokmi pôsobili. Takže asi nebol problém zapadnúť znovu do kabíny?
- Nie. Väčšinu spoluhráčov poznám, mužstvo sa veľmi neobmenilo. Dokonca sedím v kabíne na rovnakom mieste ako predtým. Ale prískočné do kabíny som musel zaplatiť (smiech).
Vy ste po odchode z Popradu pôsobili v KHL v drese Kunlunu a neskôr ste okúsili aj českú ligu za Kometu Brno. Čo vám dali tieto angažmány?
- Obrovské skúsenosti, mohol som si vyskúšať hlavne iný hokej. KHL je po NHL druhá najlepšia liga na svete, škoda len, že som si v Kunlune zlomil ruku, čo ma pribrzdilo. A v Brne to bolo ťažšie. Snažil som sa získať účinnejšiu rolu, no nakoniec sa mi to nepodarilo. Ale neľutujem to, posilnilo ma to, viac si verím a myslím, že som lepší hráč ako predtým. Stále sa snažím napredovať a tvrdo pracovať na sebe.
Zmenila sa za ten čas nejako úroveň extraligy?
- Odohral som zatiaľ iba dva zápasy, takže je priskoro to hodnotiť. V lige je široká škála solídnych hráčov vrátane mladých talentovaných Slovákov. Je skvelé vidieť, ako sa Mešár, Nemec a ďalší rozvíjajú v lige.
Okrem návratu do Popradu ste po vyše dvoch rokoch dostali aj pozvánku do slovenskej reprezentácie na blížiaci sa Švajčiarsky pohár. Prekvapilo vás to?
- Potešilo ma to. Vždy sa teším, keď mi zazvoní telefón a dostanem možnosť ísť reprezentovať Slovensko. Inak musím povedať, že ja som mal pozvánku do záverečnej prípravy na tohtoročný šampionát v Lotyšsku, ale v tom čase už som bol v Amerike. Akurát vtedy som čakal na druhú dávku, takže som do reprezentácie nemohol prísť.
Túži napodobniť slávneho otca
Legenda Peter Bondra, otec Dávida, počas svojej úspešnej kariéry dvakrát štartoval za Slovensko na olympiáde. Jeho starší syn by ho rád napodobnil. „Bola by to bomba, zahrať si na olympiáde. Je to sen každého športovca a aj môj. Je to ešte ďaleko, nerád sa pozerám dopredu a idem postupne krok za krokom. Chcem sa ukázať trénerom na Švajčiarskom pohári, že si zaslúžim miesto v tíme na tomto turnaji.“
